Založ si blog

Dilmu Rousseff odstránili pre údajnú korupciu. Jej nástupca je ale majster korupcie

Patrí čiastočne aj nám Slovanom! Niekdajšia prezidentka Brazílie je jednou z najznámejších osobností novodobých dejín latinskej Ameriky. Z môjho pohľadu je najvýznamnejšou ženskou osobnosťou južnej Ameriky.

Pri stretnutí a rozhovore s ňou musí každého fascinovať jej vysoká kompetentnosť v mnohých oblastiach poznania a vedy. Mňa ako Európana-Slovana veľmi prekvapilo, keď som sa pred mnohými rokmi od nej dozvedel, že je polovičnou Slovankou.

Jej otec Petar Rusev sa narodil v  meste Gabrovo v Bulharsku a bol aktívnym členom komunistickej strany. Mala blízko k ruskej komunistickej strane a už od svojho založenia v roku 1919 sa na ňu orientovala a podľa jej vzoru chcela strhnúť vládu v krajine na seba.

V roku 1923 bola iniciátorkou povstania proti vláde, ktoré však bolo krvavo potlačené. Ako jednému z jeho vodcov hrozilo Rusevovi doživotné väzenie. Podarilo sa mu však ujsť do Francúzska, kde ostal niekoľko rokov.

V roku 1930 odišiel do južnej Ameriky a po nejakom čase sa usadil v Brazílii. Medzičasom sa už volal Pedro Rousseff a v meste Belo Horizonte, kde sa 14. decembra 1947 narodila jeho dcéra Dilma, sa stal z neho úspešný právnik. Dilma hovorí ešte aj dnes celkom dobre materinským jazykom svojho otca – bulharsky.

Dilma sa spočiatku venovala vedeckej kariére a študovala na univerzite ekonomiku.  Bola však súčasne aj politicky aktívna a ľavicovo orientovaná. Ale už veľmi skoro sa pripojila k ozbrojenému  hnutiu, ktoré bojovalo proti vládnucej vojenskej diktatúre, ktorá ovládala Brazíliu od roku 1964. Nadchýňali ju myšlienky Karola Marxa a jeho publikácie sa stali jej Bibliou. Bola veľkou obdivovateľkou Fidela Castra a neskôr aj jeho dobrou priateľkou. Podobné intenzívne priateľské  pocity prechovávala aj k Hugovi Chavezovi a Evovi Moralesovi.

V rámci odboja proti vojenskej diktatúre v Brazílii bola spočiatku poverená najmä agitovaním nových členov. Neskôr sa ale už zúčastňovala aj ozbrojených aktivít. Od roku 1969 sa pripojila k marxisticko-leninskej skupine odboja, s názvom VAR Palmares.

Na jej príkaz pôsobila od roku 1970 v Sao Paulo, kde bola zatknutá a následne strávila tri roky vo vojenskom väzení, kde bola 22 dní mučená. Okrem iného tvrdého násila ako mučenie elektrošokmi, bitie palicou po obnaženom tele, najmä po sedacej časti a po chrbte, jej tyrani vyrazili aj niekoľko zubov.

Po prepustení z väzenia odišla do mesta Porto Alegre, kde našla prácu a začala sa angažovať v jedinej diktatúrou povolenej opozičnej strane Movimento Democrático Brasileiro.

V januári 2011 sa stala prezidentkou Brazílie ako prvá žena v histórii krajiny. Krátko po nástupe do tejto funkcie iniciovala vznik tzv. Komisie pravdy Brazílie, a poverila ju vyšetrovaním zločinov vojenskej diktatúry, ktorej obeťou bolo mnoho tisíc nevinných ľudi a medzi nimi i veľa žien, ako aj ona sama.

Dilma bola dvakrát vydatá a má dcéru Paulu.

Obrovská a hrdá Brazília – 200 miliónová krajina– si naložila na seba navždy doslova historickú nesmiernu hanbu, ktorú zo seba už nikdy nezmije. D. Rousseff, najčestnejšia a sociálne najangažovanejšia prezidentka zo všetkých brazílskych prezidentov, bola hanebným a nedôstojným spôsobom pozbavená svojho úradu a potupne vyhnaná z prezidentského paláca.

Postaral sa o to z veľkej časti koruptný a totálne skorumpovaný brazílsky parlament za podpory USA, ktorých vysokopostavené mocné kruhy nechceli, aby v najväčšej latinskoamerickej krajine  bola pri moci socialistická prezidentka.

Historici budú odteraz Brazíliu označovať len za banánovú republiku na úrovni Hondurasu a Paraguaja, kde boli v minulých rokoch podobným spôsobom odstránení demokraticky zvolení prezidenti, lebo boli proti korupcii mocných a nepozdávali sa ani USA.

Dilma Rousseff sa nedopustila nikdy žiadneho zločinu a ani sa nikdy neobohacovala na úkor svojho národa. Práve naopak, celá jej biografia poukazuje len na to, že bola idealistkou, ktorý vždy myslela na Brazíliu a na jej ľud a predovšetkým na tých, ktorí sa mali najhoršie.

Nesporným faktom však je to, že viac ako 60 percent tých senátorov, ktorí hlasovali za to, aby Dilma bola  pozbavená úradu prezidenta, sú alebo podozrievaní z korupcie, alebo už beží proti ním súdny proces kvôli korupcii. A to iste platí o dvoch tretinách poslancov Brazílskeho Kongresu.

Vyhnanie Dilmy z Palácio do Planalto, prezidentského paláca, nemožno označiť inakšie ako puč proti nej a puč proti demokracii, ktorú reprezentovala a predstavovala takou mierou, ako nikto iný v Brazílii.

Muži, ktorí vynútili zmenu moci a dosadili nového prezidenta, sú podnikatelia a majitelia obrovských fariem a poľnohospodárskych firiem a zároveň aj ťažkí milionári. Mnohí z nich sú obvinení i stíhaní pre korupciu a prepieranie špinavých peňazí. Niektorí z nich dokonca odsúdení. Napriek tomu „dokázali“ ostať na slobode a aj si podržať všetky svoje veľké privilégia a aj senátorské kreslá. A títo „gauneri“ súdili svoju nevinnú prezidentku! Tú Dilmu Rousseff, bezúhonnú a statočnú ženu, ktorú dokonca aj jej niektorí politickí odporcovia označili ako bezúhonnú a bez viny.

V súvislosti s tým, čo urobili s Dilmou jej kriminálni protivníci z najvyšších kruhov treba vedieť, že títo (ne)ľudia z brazílskeho senátu reprezentujú politickú vrstvu, alebo lepšie povedané špeciálnu politickú kastu, ktorá je oveľa staršia ako brazílska demokracia, pričom je založená na starých prebohatých dynastiách, ktoré ovládali a ovládajú neraz dlhé desaťročia nielen veľké regióny, ale aj jednotlivé brazílske spolkové krajiny.

Dodám, že v nich vládli ako králi vo svojich kráľovstvách. Títo superbohatí kriminálnici (ktorí sa navzájom chránia a spolu držia) nikdy neakceptovali Dilmu Rousseff, ženu, ktorá boli v ich očiach bojovníčkou-partizánkou proti vojenskej diktatúre, ktorú podporovali a s ňou spolupracovali vtedy, keď Dilma bola vo väzení mučená ich katanmi.

Dilma sa s nimi ako prezidentka musela aranžovať, lebo inakšie nemohla vládnuť. Nejedného z týchto banditov si ale dovolila tvrdo kritizovať a teraz jej to napokon splatili a ju odstavili, ale ako som už uviedol – je to hanba celej Brazílie.

A tútu hanbu ešte umocňuje a robí ju nepredstaviteľne veľkou to, že jej nástupcom sa stal korupčný zločinec – jeden z banditov vyššie spomínaných dynastíí, menom Tener.

 

V tieni jedného paktu, je tu už nová pasca: Utečenecký pakt. Za 4 dni podpis!

13.12.2018

Dosiaľ sa takmer nikde nepísalo aj ďalšom pakte OSN – o utečeneckom pakte. A ani politici o ňom nehovoria. Ide pritom o dva rôzne, aj keď svojím spôsobom podobné pakty. Viedeň podpíše utečenecký viac »

Pozvali ma do Paríža žlté vesty – jeden celý deň som bol jeden z nich

12.12.2018

Do Paríža som na stanicu Gare de l´Est cestoval z Nemecka už nespočetne veľa krát a vždy som bol plný radostného očakávania, čo mi ponúkne a daruje toto veľkolepé mesto. Ale v toto sobotné viac »

Kto bude kritizovať migračný pakt OSN, tomu bude hroziť väzenie?

07.12.2018

Brusel premieňa EÚ čoraz rýchlejšie na diktatúru, ktorá nadobúda stalinistické i nacistické štruktúry. Do väzenia len za kritiku? Áno, presne tak! Ale veď to je odstránenie najdôležitejšieho viac »

marcel, rodina, vlak

Rodičia bojovali o syna, na liečbu dali všetko

15.12.2018 08:00

Smrť si poňho prišla príliš skoro, chlapec sotva dospel, mal 18 rokov.

počasie, sneh

Na horách sneh, v nížinách blato

15.12.2018 07:00

Kým v stredných a vysokých polohách sa zvianočnieva, v nížinách sa zrejme k najkrajším sviatkom roka došmýkame po blate.

Národný futbalový štadión

TOP 5 videí týždňa TV Pravda

15.12.2018 06:00

Bude obchvat Bratislavy v roku 2020? Klamal Kiska? Kam zmizli eurofondy na kultúru? Kde sa ukrýval Šajgal? Ako sa vám páči nový Národný futbalový štadión?

kiska

VIDEO: Kiska kúpil v Slavkove až desať pozemkov

15.12.2018 06:00

Prezident Andrej Kiska skupoval pozemky pod Tatrami vo Veľkom Slavkove ako na bežiacom páse. Kauza podvodu s pozemkami sa Kisku dotýka čoraz viac.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 750
Celková čítanosť: 3115590x
Priemerná čítanosť článkov: 4154x

Autor blogu

Kategórie