Založ si blog

Dejiny USA v skratke, 1. časť – kto ich nepozná, nemal by idealizovať tento štát

Sú úplným protikladom ruských dejín. Slovanské Rusko vzniklo na územiach Slovanov. USA vznikli na územiach, ktoré boli brutálne, koristnícky a krvavo po bojoch s Indiánmi, jednoducho zabrané. Rusko muselo svoju rodnú hrudu dlhé stáročia – a de facto nepretržite, až do dnešných dní – brániť pred agresívnymi nájazdami Avarov, Tatárov, Mongolov, Osmanov, Poliakov, Švédov, Prusov, Francúzov, Nemcov,…… Nebolo agresorom. Naproti tomu USA neprepadol a vojensky na ich štátnom územní nikto nikdy neohrozil. Boli to práve Američania, ktorí boli nespočetne mnohokrát agresorom a privlastňovali si územia – či už priamo alebo nepriamo – tak na svojom kontinente, ako aj inde vo svete.

Dejiny USA súvisia samozrejme s objavením Ameriky v roku 1492, Krištofom Columbom.

Prvú kolóniu na dnešnom územi USA založili na Floride Španieli.

V roku 1607 založilo okolo sto kolonistov prvú britskú kolóniu na americkej pôde. O trinásť rokov neskôr prišla do Massachusetts veľká sekta tzv. Mayflower. Boli to puritánski kresťania, ktorí boli organizovaní podľa prísnych patriarchálnych noriem a odmietali prajavy veselej radosti zo života a k sexualite mali negatívne nastavenie. Na základe svojich predstáv položili základy pre vytvorenie spoločenského poriadku v kraji, kde žili.

Rok 1626 je symbolický pre neskorší New York.

Nemec Peter Minuit, ktorý bol v službách Holandskej západoindickej spoločnosti, prišiel v jej poverení do Ameriky, na  miesto, kde už niekoľko rokov predtým založili Holanďania malú kolóniu a vybudovali osadu Nieuw Amsterdam, z ktorého oveľa neskôr vznikol New York. Územie patrilo Indiánom, ale to Holanďanov nezaujímalo, mali predsa účinné zbrane. Minuitovi sa podarilo po predošlých krvavých zrážkach s Indiánmi, ktoré mali na svedomí jeho predchodcovia, urobiť s Indiánmi mierovú dohodu a za nízky obnos územie odkúpiť. Tak sa Manhattan dostal do rúk bezohľadných votrelcov a zabijákov.

Potom prišli k „ťahu“ Briti a podľa pravidla mocných „kto z koho“ Holanďanov odtiaľ v roku1664 vytlačili.

Mesto totiž začalo hospodársky prekvitať a nadobudlo veľký význam. A brutálny koristnícky inštinkt Britov tu nebudem rozoberať – je všeobecne známy.

Ani „útok“ ďalších svetoznámych „lupičov“ nenechal na seba dlho čakať.

Francúzi chceli tiež svoj podiel v Amerike a snažili sa Britom tam čo najviac uchmatnúť a tak rozšíriť sféru svojho vplyvu. V roku 1682 obsadili veľkú časť regiónov v Mississipi. To bola voči „pánom sveta“ veľká provokácia a spúšťací impulz pre množstvo krvavých anglo-francúzskych bojov na územiach, ktoré im nepatrili – na územiach Indiánov.

Napokon, podľa očakávania ťahali za kratší koniec Francúzi a v roku 1763 získali Briti kontrolu takmer nad všetkými francúzskymi územiami v Mississipi a zaviedli tam panstvo „tvrdej ruky“.

Už čoskoro sa ale prejavila nad situáciou nevôľa tamojších kolonistov a prišlo k viacerým nepokojom, ktoré Briti kruto potláčali. Kolonisti totiž museli odvádzať „nekresťansky“ vysoké dane Londýnu. Medzi kolonistami v severnej Amerike narastal vzdor a snaha po osamostanení sa od svojho londýnskeho krutovádcu.

Medzníkom sa stal v roku 1774 Prvý kontinentálny kongres kolonistov vo Philadelphii, kde sa hovorí o plánovanej nezávislosti.

Samozrejme, že britský agresor reagoval a v nasledovnom roku prišlo k vojne medzi Veľkou Britániou a neposlušnými odbojnými americkými poddanými.

Nenásytný krvavý dravec z Londýna, „pán sveta“, chcel všetko len pre seba. Dravec však tentokrát nezvíťazil.

Už 4. júla 1776 bola vo Philadelphii vyhlásená nezávislosť kolónii od britskej koruny na americkej pôde – Declaration of Indenpendence.

Francúzi, ktorí boli vojensky slabší ako Briti, nahliadli, že proti kolonistom, ktorí boli na všetko odhodlaní, nemajú výhliadky na úspech a v roku 1778 Paríž uznal ich nezávislosť a začal podporovať Američanov vo vojne proti Britom.

Napokon v roku 1782 sa Briti vzdali svojich snáh po ovládnutí severnej Ameriky a podpísali s Američanmi mierovú zmluvu. Nasleduje uznanie americkej nezávislosti, ktoré je proklamované o rok neskôr vo Versailles.

George Washington je v roku 1789 zvolený za prvého prezidenta USA. A história nového štátu, ktorá mala svoju dlhu krvavú predhistóriu, mohla začať a či pokračovať. Smutné a tragické je to, že Američania sa z nej nepoučili vôbec a bola a ostala aj naďalej agresorská, krvavá a brutálna až do našich dní !!!

 

Dokončím v 2. časti

Abrahám z Uru – tam sa začala história všetkých náboženstiev jedného Boha

27.05.2017

V dávnom „šere“ času, kultúrne a civilizačne celkom prázdnom, sa v južnej Mezopotámii odrazu objavila veľmi vyspelá, už v komplexných mestách organizovaná civilizácia Sumerov. Veda stále viac »

ČR i SR úspešne odmietajú nútené prijatie utečencov. Ankara hrozí ďalšími

26.05.2017

Obe krajiny sa vzopreli bruselskému diktátu. Česi riskujú za to mnohomiliónovú pokutu. Slováci si vymysleli niečo rafinované. Praha vyhlásila, že v žiadnom prípade neakceptuje EÚ-systém viac »

19. časť: Veľkomoravská ríša a jej mudrc; moje románovo-faktografické rozprávanie

25.05.2017

„Dám ti ho za veľké vrecko soli. Musíš si ho zobrať so sebou! To je naozaj dobrá, priateľská cena, ktorú ti ponúkam“, povedal Timur, keď chlapec už stál pred Georgiom a hľadel na neho viac »

GLOBSEC, Miroslav Lajčík

GLOBSEC: Lajčákovi chýba platforma na pragmatickú debatu s Ruskom

27.05.2017 20:43, aktualizované: 21:16

Otvorená komunikácia s Ruskom aj o témach vyvolávajúcich rozdielne názory je dôležitá, tvrdí slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.

G7, protest

Talianska polícia použila slzotvorný plyn proti demonštrantom k summitu G7

27.05.2017 20:08

Talianska polícia v meste Giardini Naxos na talianskom ostrove Sicília použila slzotvorný plyn proti demonštrantom z radov anarchistov, komunistov a antiglobalistov.

evakuácia, Houston, nemocnica, Bena Tauba, streľba, ľudia, pacienti

Hrozba v londýnskom divadle Old Vic Theatre bola falošná

27.05.2017 18:29, aktualizované: 18:49

Britská polícia v sobotu pre nešpecifikovanú bezpečnostnú hrozbu nariadila evakuáciu návštevníkov divadla. Pri prehliadke objektu však polícia neobjavila nič podozrivé.

Rodrigo Duterte

Filipínska vláda zrušila mierové rokovania s povstalcami

27.05.2017 17:38

Filipínska vláda v sobotu zrušila ďalšie plánované mierové rozhovory s komunistickými povstalcami.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 566
Celková čítanosť: 1595554x
Priemerná čítanosť článkov: 2819x

Autor blogu