Založ si blog

Dejiny USA v skratke, 1. časť – kto ich nepozná, nemal by idealizovať tento štát

Sú úplným protikladom ruských dejín. Slovanské Rusko vzniklo na územiach Slovanov. USA vznikli na územiach, ktoré boli brutálne, koristnícky a krvavo po bojoch s Indiánmi, jednoducho zabrané. Rusko muselo svoju rodnú hrudu dlhé stáročia – a de facto nepretržite, až do dnešných dní – brániť pred agresívnymi nájazdami Avarov, Tatárov, Mongolov, Osmanov, Poliakov, Švédov, Prusov, Francúzov, Nemcov,…… Nebolo agresorom. Naproti tomu USA neprepadol a vojensky na ich štátnom územní nikto nikdy neohrozil. Boli to práve Američania, ktorí boli nespočetne mnohokrát agresorom a privlastňovali si územia – či už priamo alebo nepriamo – tak na svojom kontinente, ako aj inde vo svete.

Dejiny USA súvisia samozrejme s objavením Ameriky v roku 1492, Krištofom Columbom.

Prvú kolóniu na dnešnom územi USA založili na Floride Španieli.

V roku 1607 založilo okolo sto kolonistov prvú britskú kolóniu na americkej pôde. O trinásť rokov neskôr prišla do Massachusetts veľká sekta tzv. Mayflower. Boli to puritánski kresťania, ktorí boli organizovaní podľa prísnych patriarchálnych noriem a odmietali prajavy veselej radosti zo života a k sexualite mali negatívne nastavenie. Na základe svojich predstáv položili základy pre vytvorenie spoločenského poriadku v kraji, kde žili.

Rok 1626 je symbolický pre neskorší New York.

Nemec Peter Minuit, ktorý bol v službách Holandskej západoindickej spoločnosti, prišiel v jej poverení do Ameriky, na  miesto, kde už niekoľko rokov predtým založili Holanďania malú kolóniu a vybudovali osadu Nieuw Amsterdam, z ktorého oveľa neskôr vznikol New York. Územie patrilo Indiánom, ale to Holanďanov nezaujímalo, mali predsa účinné zbrane. Minuitovi sa podarilo po predošlých krvavých zrážkach s Indiánmi, ktoré mali na svedomí jeho predchodcovia, urobiť s Indiánmi mierovú dohodu a za nízky obnos územie odkúpiť. Tak sa Manhattan dostal do rúk bezohľadných votrelcov a zabijákov.

Potom prišli k „ťahu“ Briti a podľa pravidla mocných „kto z koho“ Holanďanov odtiaľ v roku1664 vytlačili.

Mesto totiž začalo hospodársky prekvitať a nadobudlo veľký význam. A brutálny koristnícky inštinkt Britov tu nebudem rozoberať – je všeobecne známy.

Ani „útok“ ďalších svetoznámych „lupičov“ nenechal na seba dlho čakať.

Francúzi chceli tiež svoj podiel v Amerike a snažili sa Britom tam čo najviac uchmatnúť a tak rozšíriť sféru svojho vplyvu. V roku 1682 obsadili veľkú časť regiónov v Mississipi. To bola voči „pánom sveta“ veľká provokácia a spúšťací impulz pre množstvo krvavých anglo-francúzskych bojov na územiach, ktoré im nepatrili – na územiach Indiánov.

Napokon, podľa očakávania ťahali za kratší koniec Francúzi a v roku 1763 získali Briti kontrolu takmer nad všetkými francúzskymi územiami v Mississipi a zaviedli tam panstvo „tvrdej ruky“.

Už čoskoro sa ale prejavila nad situáciou nevôľa tamojších kolonistov a prišlo k viacerým nepokojom, ktoré Briti kruto potláčali. Kolonisti totiž museli odvádzať „nekresťansky“ vysoké dane Londýnu. Medzi kolonistami v severnej Amerike narastal vzdor a snaha po osamostanení sa od svojho londýnskeho krutovádcu.

Medzníkom sa stal v roku 1774 Prvý kontinentálny kongres kolonistov vo Philadelphii, kde sa hovorí o plánovanej nezávislosti.

Samozrejme, že britský agresor reagoval a v nasledovnom roku prišlo k vojne medzi Veľkou Britániou a neposlušnými odbojnými americkými poddanými.

Nenásytný krvavý dravec z Londýna, „pán sveta“, chcel všetko len pre seba. Dravec však tentokrát nezvíťazil.

Už 4. júla 1776 bola vo Philadelphii vyhlásená nezávislosť kolónii od britskej koruny na americkej pôde – Declaration of Indenpendence.

Francúzi, ktorí boli vojensky slabší ako Briti, nahliadli, že proti kolonistom, ktorí boli na všetko odhodlaní, nemajú výhliadky na úspech a v roku 1778 Paríž uznal ich nezávislosť a začal podporovať Američanov vo vojne proti Britom.

Napokon v roku 1782 sa Briti vzdali svojich snáh po ovládnutí severnej Ameriky a podpísali s Američanmi mierovú zmluvu. Nasleduje uznanie americkej nezávislosti, ktoré je proklamované o rok neskôr vo Versailles.

George Washington je v roku 1789 zvolený za prvého prezidenta USA. A história nového štátu, ktorá mala svoju dlhu krvavú predhistóriu, mohla začať a či pokračovať. Smutné a tragické je to, že Američania sa z nej nepoučili vôbec a bola a ostala aj naďalej agresorská, krvavá a brutálna až do našich dní !!!

 

Dokončím v 2. časti

Nemecká vláda prekazila v príkaze CIA zatknutie teroristu Amriho, ten potom zabil v Berlíne 12 ľudí

13.08.2018

Krvavé stopy vraždiaceho islamistického teroristu Anisa Amriho vedú priamo do Vládneho úradu kancelárky Merkel. Ide o obrovský štátno-politický škandál Nemecka, aký nemá obdoby. Je o tom viac »

Poľsko bude krajinou pre migrantov z Filipín. Dohoda katolíckych prezidentov Kaczynskeho s Dutertem

04.08.2018

Skvelá idea, keď migranti, tak len kresťanskí. Katolícke Poľsko nechce žiadnych iných. V Poľsku pracuje už okolo 1,5 milión Ukrajincov, takže nikto nemôže v Bruseli tvrdiť, že krajina nechce viac »

Talian. biskup chce z kostolov mešity, ak to zachráni životy moslimov. Soros preč z EÚ? Bannonova konzer. revol. v EÚ

30.07.2018

Niečo také je absurdné, neuveriteľné a nehodné katolíckeho kňaza. A jeho argumentácia je klamstvo a zavádzanie. Písali o tom talianske médiá. Niekdajší biskup z mesta Caserta, Raffaele Nogaro viac »

Islamský štát, džihád

V Nemecku obvinili muža z plánovania útoku na klzisko v Karlsruhe

14.08.2018 23:08

Muž podstúpil výcvik ostreľovača u Islamského štátu v Iraku v roku 2016, potom sa v roku 2017 vrátil do Nemecka.

Erdogan

Ignorujte iPhone. Erdogan žiada od Turkov bojkot elektroniky z USA

14.08.2018 22:46

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v utorok vyhlásil bojkot elektroniky zo Spojených štátov.

maduro

V súvislosti s pokusom o atentát na Madura zatkli generála

14.08.2018 20:43

Podľa venezuelských predstaviteľov boli pri pokuse o atentát využité dva drony naložené plastickými trhavinami.

Jozef Roháč

Jozef Roháč sa priznal k vražde, za ktorú si odpykáva trest iný človek

14.08.2018 20:27

Slovák sa priznal k vražde podnikateľa Józsefa Prisztása, pričom súd pred dvoma rokmi právoplatne odsúdil za tento skutok Istvána Hatvaniho.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 707
Celková čítanosť: 2807683x
Priemerná čítanosť článkov: 3971x

Autor blogu

Kategórie