Založ si blog

Dejiny USA v skratke, 1. časť – kto ich nepozná, nemal by idealizovať tento štát

Sú úplným protikladom ruských dejín. Slovanské Rusko vzniklo na územiach Slovanov. USA vznikli na územiach, ktoré boli brutálne, koristnícky a krvavo po bojoch s Indiánmi, jednoducho zabrané. Rusko muselo svoju rodnú hrudu dlhé stáročia – a de facto nepretržite, až do dnešných dní – brániť pred agresívnymi nájazdami Avarov, Tatárov, Mongolov, Osmanov, Poliakov, Švédov, Prusov, Francúzov, Nemcov,…… Nebolo agresorom. Naproti tomu USA neprepadol a vojensky na ich štátnom územní nikto nikdy neohrozil. Boli to práve Američania, ktorí boli nespočetne mnohokrát agresorom a privlastňovali si územia – či už priamo alebo nepriamo – tak na svojom kontinente, ako aj inde vo svete.

Dejiny USA súvisia samozrejme s objavením Ameriky v roku 1492, Krištofom Columbom.

Prvú kolóniu na dnešnom územi USA založili na Floride Španieli.

V roku 1607 založilo okolo sto kolonistov prvú britskú kolóniu na americkej pôde. O trinásť rokov neskôr prišla do Massachusetts veľká sekta tzv. Mayflower. Boli to puritánski kresťania, ktorí boli organizovaní podľa prísnych patriarchálnych noriem a odmietali prajavy veselej radosti zo života a k sexualite mali negatívne nastavenie. Na základe svojich predstáv položili základy pre vytvorenie spoločenského poriadku v kraji, kde žili.

Rok 1626 je symbolický pre neskorší New York.

Nemec Peter Minuit, ktorý bol v službách Holandskej západoindickej spoločnosti, prišiel v jej poverení do Ameriky, na  miesto, kde už niekoľko rokov predtým založili Holanďania malú kolóniu a vybudovali osadu Nieuw Amsterdam, z ktorého oveľa neskôr vznikol New York. Územie patrilo Indiánom, ale to Holanďanov nezaujímalo, mali predsa účinné zbrane. Minuitovi sa podarilo po predošlých krvavých zrážkach s Indiánmi, ktoré mali na svedomí jeho predchodcovia, urobiť s Indiánmi mierovú dohodu a za nízky obnos územie odkúpiť. Tak sa Manhattan dostal do rúk bezohľadných votrelcov a zabijákov.

Potom prišli k „ťahu“ Briti a podľa pravidla mocných „kto z koho“ Holanďanov odtiaľ v roku1664 vytlačili.

Mesto totiž začalo hospodársky prekvitať a nadobudlo veľký význam. A brutálny koristnícky inštinkt Britov tu nebudem rozoberať – je všeobecne známy.

Ani „útok“ ďalších svetoznámych „lupičov“ nenechal na seba dlho čakať.

Francúzi chceli tiež svoj podiel v Amerike a snažili sa Britom tam čo najviac uchmatnúť a tak rozšíriť sféru svojho vplyvu. V roku 1682 obsadili veľkú časť regiónov v Mississipi. To bola voči „pánom sveta“ veľká provokácia a spúšťací impulz pre množstvo krvavých anglo-francúzskych bojov na územiach, ktoré im nepatrili – na územiach Indiánov.

Napokon, podľa očakávania ťahali za kratší koniec Francúzi a v roku 1763 získali Briti kontrolu takmer nad všetkými francúzskymi územiami v Mississipi a zaviedli tam panstvo „tvrdej ruky“.

Už čoskoro sa ale prejavila nad situáciou nevôľa tamojších kolonistov a prišlo k viacerým nepokojom, ktoré Briti kruto potláčali. Kolonisti totiž museli odvádzať „nekresťansky“ vysoké dane Londýnu. Medzi kolonistami v severnej Amerike narastal vzdor a snaha po osamostanení sa od svojho londýnskeho krutovádcu.

Medzníkom sa stal v roku 1774 Prvý kontinentálny kongres kolonistov vo Philadelphii, kde sa hovorí o plánovanej nezávislosti.

Samozrejme, že britský agresor reagoval a v nasledovnom roku prišlo k vojne medzi Veľkou Britániou a neposlušnými odbojnými americkými poddanými.

Nenásytný krvavý dravec z Londýna, „pán sveta“, chcel všetko len pre seba. Dravec však tentokrát nezvíťazil.

Už 4. júla 1776 bola vo Philadelphii vyhlásená nezávislosť kolónii od britskej koruny na americkej pôde – Declaration of Indenpendence.

Francúzi, ktorí boli vojensky slabší ako Briti, nahliadli, že proti kolonistom, ktorí boli na všetko odhodlaní, nemajú výhliadky na úspech a v roku 1778 Paríž uznal ich nezávislosť a začal podporovať Američanov vo vojne proti Britom.

Napokon v roku 1782 sa Briti vzdali svojich snáh po ovládnutí severnej Ameriky a podpísali s Američanmi mierovú zmluvu. Nasleduje uznanie americkej nezávislosti, ktoré je proklamované o rok neskôr vo Versailles.

George Washington je v roku 1789 zvolený za prvého prezidenta USA. A história nového štátu, ktorá mala svoju dlhu krvavú predhistóriu, mohla začať a či pokračovať. Smutné a tragické je to, že Američania sa z nej nepoučili vôbec a bola a ostala aj naďalej agresorská, krvavá a brutálna až do našich dní !!!

 

Dokončím v 2. časti

Moje tajomstvo: Publicistika mi dala bohatstvo, som milionár. Hanba Nemecka: Erdoganov víkend

03.10.2018

Stať sa naozaj dobrým publicistom a autorom a pritom aj veľmi zbohatnúť je náročné - veľmi. Nie je to totiž vôbec jednoduché remeslo. Treba k tomu nadanie, vytrvalosť, veľkú zvedavosť a viac »

Vaše mesto má 4500 občanov. Ráno vstanete a má o 2000 viac, migrantov! Vaša reakcia bude aká?

30.09.2018

Nikto sa vás nepýtal vopred, či s tým súhlasíte a nikto vám nepovedal, že medzi prišelcami budú s veľkou pravdepodobnosťou kriminálníci, ktorí môžu byť hrozbou pre mužov, ženy i deti. viac »

Politická smrť Merkel sa blíži. Dostala tvrdý úder od vlastnej frakcie. Jej obľúbenec Kauder padol!

27.09.2018

Voľakedy všetkými obdivovaná takmer absolútna moc nemeckej kancelárky čoraz viac upadá a sa vytráca. Trinásť rokov bol Volker Kauder jej najužším spolupracovníkom a najlepším dôverníkom. viac »

zahranicny vybor, Lajcak,

Črtá sa nový post pre Lajčáka

17.10.2018 18:27

Mandát generálneho tajomníka Rady EÚ sa končí budúci rok a nahradiť by ho mohol minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.

Staffano de Mistura

Splnomocnenec OSN pre Sýriu de Mistura končí vo funkcii

17.10.2018 18:20

Vo svojom dnešnom oznámení v Bezpečnostnej rade OSN povedal, že dôvody jeho rozhodnutia sú čisto osobné.

Marian Kočner

Kočnera obvinili v kauze Five Star Residence

17.10.2018 17:54, aktualizované: 18:32

Má tak ísť o ďalšie obvinenie podnikateľa, ktorého začal vyšetrovateľ stíhať pre zločin krátenia dane a poistného.

zvaz obchodu sr, katriak, konstiak

Obchod: Najprv zatvoríme malé predajne

17.10.2018 17:17

Predajne v menších obciach by mohli podľa obchodníkov skončiť. SNS totiž chce, aby reťazce platili 2,5 percenta zo svojho čistého obratu do štátnej kasy.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 723
Celková čítanosť: 2947337x
Priemerná čítanosť článkov: 4077x

Autor blogu

Kategórie