Založ si blog

Dejiny USA v skratke, 1. časť – kto ich nepozná, nemal by idealizovať tento štát

Sú úplným protikladom ruských dejín. Slovanské Rusko vzniklo na územiach Slovanov. USA vznikli na územiach, ktoré boli brutálne, koristnícky a krvavo po bojoch s Indiánmi, jednoducho zabrané. Rusko muselo svoju rodnú hrudu dlhé stáročia – a de facto nepretržite, až do dnešných dní – brániť pred agresívnymi nájazdami Avarov, Tatárov, Mongolov, Osmanov, Poliakov, Švédov, Prusov, Francúzov, Nemcov,…… Nebolo agresorom. Naproti tomu USA neprepadol a vojensky na ich štátnom územní nikto nikdy neohrozil. Boli to práve Američania, ktorí boli nespočetne mnohokrát agresorom a privlastňovali si územia – či už priamo alebo nepriamo – tak na svojom kontinente, ako aj inde vo svete.

Dejiny USA súvisia samozrejme s objavením Ameriky v roku 1492, Krištofom Columbom.

Prvú kolóniu na dnešnom územi USA založili na Floride Španieli.

V roku 1607 založilo okolo sto kolonistov prvú britskú kolóniu na americkej pôde. O trinásť rokov neskôr prišla do Massachusetts veľká sekta tzv. Mayflower. Boli to puritánski kresťania, ktorí boli organizovaní podľa prísnych patriarchálnych noriem a odmietali prajavy veselej radosti zo života a k sexualite mali negatívne nastavenie. Na základe svojich predstáv položili základy pre vytvorenie spoločenského poriadku v kraji, kde žili.

Rok 1626 je symbolický pre neskorší New York.

Nemec Peter Minuit, ktorý bol v službách Holandskej západoindickej spoločnosti, prišiel v jej poverení do Ameriky, na  miesto, kde už niekoľko rokov predtým založili Holanďania malú kolóniu a vybudovali osadu Nieuw Amsterdam, z ktorého oveľa neskôr vznikol New York. Územie patrilo Indiánom, ale to Holanďanov nezaujímalo, mali predsa účinné zbrane. Minuitovi sa podarilo po predošlých krvavých zrážkach s Indiánmi, ktoré mali na svedomí jeho predchodcovia, urobiť s Indiánmi mierovú dohodu a za nízky obnos územie odkúpiť. Tak sa Manhattan dostal do rúk bezohľadných votrelcov a zabijákov.

Potom prišli k „ťahu“ Briti a podľa pravidla mocných „kto z koho“ Holanďanov odtiaľ v roku1664 vytlačili.

Mesto totiž začalo hospodársky prekvitať a nadobudlo veľký význam. A brutálny koristnícky inštinkt Britov tu nebudem rozoberať – je všeobecne známy.

Ani „útok“ ďalších svetoznámych „lupičov“ nenechal na seba dlho čakať.

Francúzi chceli tiež svoj podiel v Amerike a snažili sa Britom tam čo najviac uchmatnúť a tak rozšíriť sféru svojho vplyvu. V roku 1682 obsadili veľkú časť regiónov v Mississipi. To bola voči „pánom sveta“ veľká provokácia a spúšťací impulz pre množstvo krvavých anglo-francúzskych bojov na územiach, ktoré im nepatrili – na územiach Indiánov.

Napokon, podľa očakávania ťahali za kratší koniec Francúzi a v roku 1763 získali Briti kontrolu takmer nad všetkými francúzskymi územiami v Mississipi a zaviedli tam panstvo „tvrdej ruky“.

Už čoskoro sa ale prejavila nad situáciou nevôľa tamojších kolonistov a prišlo k viacerým nepokojom, ktoré Briti kruto potláčali. Kolonisti totiž museli odvádzať „nekresťansky“ vysoké dane Londýnu. Medzi kolonistami v severnej Amerike narastal vzdor a snaha po osamostanení sa od svojho londýnskeho krutovádcu.

Medzníkom sa stal v roku 1774 Prvý kontinentálny kongres kolonistov vo Philadelphii, kde sa hovorí o plánovanej nezávislosti.

Samozrejme, že britský agresor reagoval a v nasledovnom roku prišlo k vojne medzi Veľkou Britániou a neposlušnými odbojnými americkými poddanými.

Nenásytný krvavý dravec z Londýna, „pán sveta“, chcel všetko len pre seba. Dravec však tentokrát nezvíťazil.

Už 4. júla 1776 bola vo Philadelphii vyhlásená nezávislosť kolónii od britskej koruny na americkej pôde – Declaration of Indenpendence.

Francúzi, ktorí boli vojensky slabší ako Briti, nahliadli, že proti kolonistom, ktorí boli na všetko odhodlaní, nemajú výhliadky na úspech a v roku 1778 Paríž uznal ich nezávislosť a začal podporovať Američanov vo vojne proti Britom.

Napokon v roku 1782 sa Briti vzdali svojich snáh po ovládnutí severnej Ameriky a podpísali s Američanmi mierovú zmluvu. Nasleduje uznanie americkej nezávislosti, ktoré je proklamované o rok neskôr vo Versailles.

George Washington je v roku 1789 zvolený za prvého prezidenta USA. A história nového štátu, ktorá mala svoju dlhu krvavú predhistóriu, mohla začať a či pokračovať. Smutné a tragické je to, že Američania sa z nej nepoučili vôbec a bola a ostala aj naďalej agresorská, krvavá a brutálna až do našich dní !!!

 

Dokončím v 2. časti

Trump začal boj o novú tvár USA. Spolupráca s Čínou, milión nových prac. miest

22.01.2017

Jeho inauguračná reč bola útokom na doterajšiu politikou a otriasla celým Západom. Berlín, Brusel, Paríž dostali príučku, akú neočakávali ani v najhorších snoch. Mysleli si, že nový viac »

Kráľovná ciest antiky: Via Appia. Najstaršia diaľnica sveta. Zamarovského odkaz

21.01.2017

Článok pre inteligentných: Všetky cesty vedú do Ríma – toto konštatovanie pochádza z antiky a plne odpovedá realite. Boli to totiž starí Rimania, ktorí nás naučili stavať perfektné cesty. viac »

Čo tým Putin myslel? : Ruské prostitútky sú na svete najlepšie

20.01.2017

V utorok sa v Moskve konala tlačová konferencia s ruským prezidentom, ktorej sa zúčastnilo viac ako 200 zahraničných a ruských žurnalistov. Vladimír Putin sa vyjadril veľmi ironicky o tých viac »

lavína, sneh

Lavína zasypala v Rakúsku štyroch Čechov, dvaja zahynuli

22.01.2017 17:56

Dvaja Česi zahynuli pri páde lavíny v rakúskom stredisku Wildgerlostal pri obci Krimml neďaleko Salzburgu.

Ján Richter

V rekvalifikácii absolventov škôl vidí Richter problém

22.01.2017 17:13

Ak na začiatku tohto roka hodnotíme vývoj toho minulého, stále je v evidencii síce menej, ale relatívne dosť absolventov, ktorí nemajú prácu, povedal minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Richter.

shale gas, bridlicový plyn, frakovanie

Počet ropných a plynových vrtov v USA sa výrazne zvýšil

22.01.2017 15:42

Počet vrtov zameraných na prieskum ložísk ropy a zemného plynu v USA v uplynulom týždni výrazne stúpol, a to o 35 na 694.

Trump, Putin

Putinova hra s novým lídrom USA: Hop alebo trop?

22.01.2017 15:00

Nový americký prezident Donald Trump by sa rád dohodol so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom aj pre možné vyostrenie vzťahov Washingtonu s Pekingom, myslí si analytik moskovského Centra politických technológií Alexej Makarkin.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 474
Celková čítanosť: 1170958x
Priemerná čítanosť článkov: 2470x

Autor blogu