Založ si blog

Až on určil narodenie Ježiša za začiatok nášho letopočtu. Kto?

Rok nula v našom ponímaní a v počítaní rokov našej histórie vôbec neexistuje. To si však sotva uvedomujeme. V našom zaužívanom počítaní rokov v kresťanskej kultúre nepoznáme a vôbec neuvažujeme rok nula. Rok jedna pred Kristom sa skončil 31. decembra a v nasledovný deň, sa začal 1. januára, už rok jedna po Kristovi.

Až do šiesteho storočia sa v Európe pracovalo s letopočtom „ab urbe condita (to znamenalo: od založenia mesta pokračujúc, pričom mestom bol mienený len Rím) – a tak označovali starí Rimania svoj letopočet. Ten sa začínal s rokom založenia Ríma. Z nášho súčasného pohľadu a nedokázaného tvrdenia historikov to bolo 753 rokov pred narodením Ježiša.

To, že počítanie nášho času sa musí začať s narodením Krista, určil až v roku 525 po Kristovi, rímsky mních Dionýzius Exiguus. Tým sa kresťanstvo jednoznačne oddelilo od „pohanského“ Ríma, ktorý však bol ironickým spôsobom jeho „krstným otcom a jeho uterusom“.

Na základe rôznych údajov, ktoré vyčítal z Biblie, vypočítal Exiguus, že Ježiš sa musel narodiť 754 rokov po založení Ríma a túto historicky najdôležitejšiu udalosť kresťanského sveta stanovil za začiatok nášho letopočtu.

O roku nula sa nemohol zmieniť a vziať ho do úvahy, lebo ten pojem vtedy a ani dlho potom ešte neexistoval.
Používanie nuly ako čísla v matematike bolo až do 18. storočia celkom neznáme. Matematika dovtedy pracovala bez núl, čo sa nám dnes môže zdať celkom nepochopiteľné a vonkoncom absurdné, lebo pre nás je v matematike nula absolútne samozrejmá a bez nej je moderná matematika nemysliteľná.

Vynález nuly nechal na seba veľmi dlho čakať a toto zvláštne a neobyčajné číslo, ktoré v podstate akoby nič nevyjadrovalo, len akési nedefinovateľné prázdno (ale aj prázdno je niečím, podobne ako aj nebytie je tiež niečím) sa objavilo na svete až v neskorom stredoveku.

V osemnástom storočí to bol známy francúzsky astronóm Jacques Cassini, ktorý zaviedol takzvané astronomické počítanie času a zaviedol do neho aj nulu medzi rokmi pred Kristom a po Kristovi.

Revolúcia v medicíne: Ryba ostriež zachraňuje životy ľudí

20.07.2017

Nová liečebná metóda, ktorú objavili lekári v Brazílii, pomáha doslova zázračným spôsobom ľuďom, ktorí utrpeli ťažké, životu nebezpečné popáleniny. Informoval ma o nej môj argentínsky viac »

23. časť: Veľkomoravská ríša a jej mudrc; moje románovo-faktografické rozprávanie

19.07.2017

Krajania! Kto nespozná tohto mudrca, stratí veľa!...... Georgios a jeho druhovia padli na kolená a ďakovali svojmu Bohu, že ich ochraňoval na dlhej nebezpečnej ceste a šťastne ich doviedol až viac »

Kde prudko bije srdce Portugalska: Jedinečný Lisabon. Camoes je kto?

18.07.2017

Tri dni v Lisabone – mám pracovné stretnutia so zaujímavými osobnosťami. Mesto je vryté hlboko v mojom srdci a mohol by som o ňom hodiny rozprávať. Hlavné mesto Portugalska, kde sa vlieva rieka viac »

Neil Armstrong, Mesiac, 1969

Vrecko s mesačným prachom vydražili za 1,8 milióna dolárov

21.07.2017 08:34

Vrecko na vzorky obsahuje mesačný prach a niekoľko malých kameňov.

dalí, rakva

Experti otvorili Dalího hrob kvôli odobratiu vzoriek DNA

21.07.2017 08:06

Odborníci otvorili hrob surrealistu Salvadora Dalího, aby 28 rokov po maliarovej smrti odobrali vzorky tkaniva na vykonanie testu DNA kvôli sporu o Dalího údajné otcovstvo.

Viliam Brtáň

Dlhé trasy autom treba podrobne naplánovať

21.07.2017 08:00

"Cyklisti a motorkári by mali myslieť na to, že sú v premávke tí slabší a vodiči by mali byť predvídaví a tolerantní," apeluje dopravný analytik Viliam Brtáň.

kos, zemetrasenie, grecko

Grécko a Turecko zasiahlo zemetrasenie. Dvaja mŕtvi a desiatky zranených

21.07.2017 07:34, aktualizované: 08:28

Najmenej dva ľudské životy a viac ako stovku zranených si na gréckom ostrove Kos v Egejskom mori vyžiadalo zemetrasenie, ktoré v noci na piatok zaznamenali pri grécko-tureckej námornej hranici.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 595
Celková čítanosť: 1914219x
Priemerná čítanosť článkov: 3217x

Autor blogu