Založ si blog

„Atómova bomba v Kodani” ukončila priateľstvo slávnych fyzikov Heisenberga a Bohra

V druhej svetovej vojne pracovali s veľkým úsilím na vývoji atómovej bomby tak Američania, ako aj Hitlerovi vedci. Nemecký fyzik Werner Heisenberg i jeho dobrý priateľ, Dán Nils Bohr, boli účastní na týchto prácach, ale každý v inom tábore. Obaja boli nositeľmi Nobelovej ceny za fyziku. Spájalo ich dlhoročné priateľstvo i spolupráca, keď Heisenberg pracoval dlhší čas u Bohra v Kodani. Všetko ale zmenila druhá svetová vojna. Už na jej začiatku ich vzťah ochladol. Napriek tomu sa ale stretli.  Aký priebeh mal ich rozhovor, to ostalo navždy tajomstvom, lebo nebolo pri ňom žiadnych svedkov a zároveň to bol ich posledný rozhovor. Mal mať však veľké dôsledky.

Heisenberg pracoval pre Hitlera, jeho priateľ Bohr ho z duše nenávidel a pracoval pre USA. Stretli sa v roku 1941 v Kodani, keď vojna už naplno prebiehala a Hitler bol oslavovaný na víťaznej vlne. Dánsko už v tom čase bolo okupované nacistami. Keď v roku 1933 prišli v Nemecku k moci nacisti, tak Heisenberg na rozdiel od iných fyzikov, ako Erwin Schrödinger či Albert Einstein, ostal v Nemecku. Údajne sa nezúčastňoval na politických aktivitách nacistov, ale jednoznačne pracoval pre nich. Ako neskôr tvrdil, tak ho nacisti potom donútili, ako aj ďalších fyzikov, aby od roku 1940 pracoval na výskume menom Uranprojekt. Bol menovaný za šéfa projektu a vedel veľmi  dobre čo robí: Vývoj atómovej bomby. Mimochodom, za svoje pronacistické aktivity nebol po skončení vojny nikdy braný na zodpovednosť.

Vedci po dvoch rokoch výskumu vyhlásili, že projekt je extrémne náročný a že nemajú na neho dostatok finančných prostriedkov. Oznámili to Albertovi Speerovi, ministrovi vojny. Krátko potom im bolo pridelených podstatne viac prostriedkov.

V USA sa veci vyvíjali inakšie. Keď sa Američania dozvedeli, že Hitler dal vyvíjať atómovú bombu,  tak boli nepríjemne zaskočení. Informáciu dostali od Nielsa Bohra krátko po jeho stretnutí s Heisenbergom. Fyzici sa poznali od roku 1922 – Heisenberg bol Bohrovým študentom a chodil na jeho prednášky z atómovej fyziky. Keď sa v roku 1941 stretli v Kodani Bohr bol už aktivstom v dánskom  protinacistickom odboji. Mal 55 rokov a bol synom židovskej matky. O čom hovorili, to ostalo záhadou histórie vedy. Početné knihy – a dokonca aj  jedna divadelná hra – sa zaoberali touto témou. Všetko boli ale len špekulácie.

Po tom, ako nacistické Nemecko vojnu prehralo, bolo už všetko inakšie a zrejme sa veľa zmenilo aj v hlave Heisenberga. Ten potom tvrdil, že v pamätnom kodaňskom rozhovore chcel Bohrovi oznámiť, že Nemci predbežne zastavili práce na atómovej bombe.  Zrejme to ale bolo klamstvo, ak máme veriť Bohrovi. Ten povedal, že svojho bývalého študenta rozumel inakšie. Z rozhovoru vraj pochopil, že nacisti vyvíjali aktívne atómovú bombu a že preto rozhovor v zdesení okamžite ukončil.

Blízky spolupracovník Heisenberga povedal po jeho smrti v roku 1976, že v podstate celý čas sabotoval vývoj atómovej bomby pre nacistov. Čo tiež nemôže byť celkom pravdou, lebo  v Kodani viackrát prehlásil pred viacerými ľuďmi, že vojnu vyhrá len ten, kto bude mať atómovú bombu a že to budú Nemci.

Oficiálne sa však k ich stretnutiu nevyjadril ani jeden. Všetko čo o ich tajuplnom rozhovore vieme, vieme len od ich blízkych ľudí, ktorým sa o ňom čiastočne zdôverili.

Zvláštne je aj to, že obaja sa vyjadrili nesúhlasne o mieste, kde sa konal ich rozhovor. Bohr tvrdil, že to bolo v jeho vedeckej pracovni, Heisenberg povedal, že po spoločnom obede v Bohrovom dome, sa rozhovor konal počas prechádzky v blízkom parku.

Faktom ostáva, že obidvaja v niečom tvrdili nepravdu.  Prečo a z akého dôvodu, to sa už viac nedozvieme.

Jediné čo vieme s istotou, je fakt, že len dva týždne po rozhovore s Heisenbergom sa Bohrovi podarilo z Dánska ujsť najprv do Švédska a odtiaľ do USA, kde sa okamžite prostredníctvom spriatelených fyzikov zasadil o skorý vývoj atómovej bomby. Tú potom v roku 1945 zhotovil geniálny Robert Oppenheimer so svojím tímom v Los Alamos.

Trumpova proruská politika dostala šach – príde aj mat?

22.09.2017

Stoja za tým dobre známe kruhy v USA. Alebo má trojica Putin, Schröder, Trump ešte nejaké ukryté tromfy v rukáve? Azda aj jednu účinnú „kráľovnú“ v tejto napínavej „šachovej“ partii? viac »

Bez islamu a moslimov by sme sa v Európe veľmi nudili.

20.09.2017

Špičková nemecká politička toto naozaj povedala. Keby to povedala sama za svoju osobu, tak nenamietam nič. Je totiž takmer isté, že jej život obohacujú len moslimovia a preto ich nutne potrebuje, viac »

Kto chce pochopiť démona kapitalizmu, musí spoznať Marxa. Ježiš a Marx majú spoločné veľa

19.09.2017

Trier obdivujem pre jeho rímske dejiny a uctievam, lebo sa tam pred 200 rokmi narodil Karol Marx. Tento rok, 14. septembra, bolo 150 rokov, keď v Hamburgu uzrelo svetlo sveta jeho najslávnejšie dielo viac »

Merkel

Merkelová má asi vyhraté, zasypávajú ju však kritikou

23.09.2017 12:00

Niektorí jej neodpúšťajú ústretový postoj k migrantov, iní zase prízvukujú, že v oblasti ekonomiky mala urobiť viac.

sns, slovenska narodna strana, danko

Slovenskú národnú stranu opozičné návrhy nezaujímajú. Opozícia: Je to groteskné až smiešne

23.09.2017 11:50

Tak znela oficiálna reakcia hovorkyne SNS Zuzany Škopcovej na otázku agentúry SITA, ktorá žiadala stanovisko k návrhu novely zákona z dielne Sme rodina.

Bundestag, Spolkový snem

Nemecko môže mať po týchto voľbách dosiaľ najväčší parlament

23.09.2017 10:00

V Nemecku nie je počet poslancov stály. Môže za to volebný systém, v ktorom má každý volič dva hlasy.

Hasan Rúhání, iran

Po KĽDR provokuje aj Irán. Teherán vyskúšal novú balistickú strelu

23.09.2017 09:57

Irán úspešne otestoval novú balistickú strelu typu Choramšár, ktorá môže niesť niekoľko typov hlavíc.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 633
Celková čítanosť: 2183954x
Priemerná čítanosť článkov: 3450x

Autor blogu