Založ si blog

Musí človek nenávidieť a závidieť? Patrí to k jeho podstate? Hitlera nenávisť živila

Môj dobrý priateľ, psychológ z Hamburgu, mi pred viacerými rokmi rozprával zážitok z času, keď pôsobil dva roky ako psychoterapeut a vychovávateľ psychicky narušených detí: „Mal som na starosti spolu s jednou kolegyňou skupinu piatich desaťročných chlapcov pochádzajúcich z rozvedených manželstiev, ktorí už prešli niekoľkými výchovnými ústavmi. Boli u nás v rámci jednoročného pedagogicko- psychoterapeutického projektu, počas ktorého sme žili všetci ako kompaktná a normálna rodina. Tí piati malí chlapci zažili dovtedy dospelých len ako brutálne a bezcitné indivíduá a jediné čo k nim pociťovali, to bola hlboká nenávisť a bezmedzná nedôvera.“

Prežili celý rok spoločne v malom dome so záhradkou, na okraji Hamburgu, neďaleko rieky Elbe (Labe). Prvé dni boli pre Moniku a Ralfa, ktorí už v tomto smere mali skúsenosti, skutočnou traumou. Chlapci ich takmer neprestajne urážali, provokovali, bohapusto im nadávali a rozkrádali im, čo sa len dalo. Všetky miestosti v dome boli neustále špinavé, všade rozhadzovali svoje šaty a nebolo jedinej hračky, ktorú by neboli zničili, aby si takto uvoľňovali svoje deštruktívne energie a aspoň na chvíľu odregovali negatívne pocity, ktorých boli plní.

„Normálna“ životná cesta týchto detí – o tom bol Ralf presvedčený – by bola určite viedla do kriminality. V stabilnej atmosfére priateľstva a prejavovanej lásky a tolerancie, ktorú im každodenne ponúkali Monika s Ralfom, kde trest a prísnosť boli obmedzené na najnižšiu možnú mieru, sa však postupom času udialo niečo, čo by nezasvätený musel nazvať úplným zázrakom.
Chlapci pomaly začali strácať svoju nenávisť a zlostnú nedôveru, hraničiacu so stihomamom, čo po ďalšom čase prechádzalo do toho, že sami začali prejavovať Monike i Ralfovi dôveru a lásku.

Ralf zakončil rozprávanie svojej pozoruhodnej skúsenosti tým, že mi povedal, že všetci piati sa neskôr integrovali do normálneho života a dvaja z nich sa dokonca stali učiteľmi, lebo veľmi chceli pozitívne pôsobiť na deti. Ralf mi týmto dojímavým príbehom len potvrdil to, o čom som bol vždy presvedčený (aj na základe mojich vlastných skúseností a zážitkov z detstva) – žiadne dieťa si neprinesie na svet, takpovediac vo svojich génoch, nenávisť.

Žiť však v harmónii so sebou samým a po celý život aj bez akéhokoľvek náznaku nenávisti voči niekomu, to sa podarí len malému počtu ľudí. Nie každý, kto v sebe nosí nenávisť alebo neprajníctvo, ktoré je predstupňom nenávisti, to otvorene dáva najavo. Nenávisť a neprajníctvo sa zakrýva a maskuje, a to dokonca aj za ušľachtilo znejúcimi slovami a aktivitami, ako vlastenctvo, poriadkumilovnosť, prehnaná čistota a podobne. To všetko sa dá nasmerovať a zneužiť proti iným ľuďom, napríklad proti cudzincom, homosexuálom, etnickým minoritám, proti iným národom, ale neraz aj proti vlastným susedom.

V mnohých ľuďoch je akumulovaný trvale veľký potenciál deštruktivity, nenávisti, závisti a neraz stačí malý impulz na to, aby sa „drak“ nenávisti či závisti v nás prebudil a vyrútil sa na objekt našej nenávisti alebo závisti.

Biochemická analýza tejto aktivity vyzerá nasledovne: Objekt našej nenávisti vyvolá v našich zmysloch vznik špecifických nervových impulzov, ktoré aktivujú adekvátne neurónové impulzy vo veľkom mozgu a v limbickom systéme (lokalizácia vzniku emócií). Tieto prejdú do hypotalámu (dôležité riadiace centrum mozgu), ktorý potom v spolupráci s hypofýzou (s ním je spojená miniatúrna „fabrika“ na hormóny) vybudí nerv sympatikus a okrem toho spôsobia to, že sa začne produkcia hormónov adrenalínu a noradrenalínu. V dôsledku toho sa zvýši tep srdca, stúpa tlak krvi a vyráža pot. Dostavuje sa emocionálne pocit nebezpečia a ohrozenia zvonku a v tých chvíľach exploduje nenávisť, ktorá neraz ubližuje fyzicky a doknca aj vraždí.

Po istom čase, keď sme sa na objekte našej nenávisti už plnou mierou nenávistne odreagovali, by sa mohlo zdať, že sa naša nenávisť dostatočne vyzúrila. To je však len krátkodobá ilúzia, pretože potenciál nenávisti v nás naďalej pretráva a len čaká na

ďalšiu príležitosť, aby opäť prepukol.

Tým sa nenávisť odlišuje od hnevu. Hnev nenesie v sebe totiž nikdy potencialitu ničenia a či totálnej likvidácie objektu, voči ktorému dokáže prepuknúť neraz až búrke podobným prejavom. Nenávisť často spájame s adjektívom vražedná – a naozaj, nenávisť, ktorá dokonca vraždí a zabíja, je smutnou a zahanbujúcou črtou charakteru mnohých ľudí. S nenávisťou ide takmer vždy ruka v ruke aj sadizmus. Objektu svojej nenávisti človek ostáva spravidla „verný“ po celý život a nedokáže sa od nej oslobodiť.
Príbeh Moniky a Ralfa ukazuje však dôležitý fakt – nenávisť nie je ničím vrodeným. Veď prečo by nás evolúcia – keď nás už vytvorila – mala vybaviť niečím, čo je oproti nej kontraproduktívne. To znamená, vsadiť do nás „nástroj“, ktorým sa vzájomne zničíme.

Jeden z najdôležitejších faktorov, zodpovedných za vznik nenávisti, je nedostatok zdravého pozitívneho sebavedomia, ktoré sa zakladá na poznaní a na múdrosti, ale nie na vlastníctve a peniazoch. Nenávisť vzniká v ľuďoch z rôznych dôvodov. Dôvodom môže byť sexuálne zneužívanie maloletého, rodič, ktorý tyranizuje svoje dieťa, nedostatok lásky v detstve, zrada v láske, ale aj strach pred niečim iracionálnym, prípadne pocit ohrozenia od iných ľudí, ale často je to aj rasová nenávisť, ak ľudia podľahnú ideológiám, ktoré hlásajú, že ich chce zničiť nejaká iná rasa.

V tejto súvislosti sa pozrieme „psychologickým skalpelom“ na takpovediac masový fenomén explózie nenávisti nemeckého národa v 20. storočí. Začalo sa to tým, že „celonemecká psycha“ trpela po prehratej 1. svetovej vojne pocitom hanby z porážky a tiež aj tvrdými podmienkami, ktoré pre Nemcov vyplynuli z versaillskej mierovej zmluvy. K tomu sa pridružil strach z neutešeného stavu povojnovej nemeckej ekonomiky. To všetko napokon vyústilo do celonárodného hnevu a rozhorčenia voči menšinám, ktoré údajne zapríčinili túto zdanlivo bezvýchodiskovú situáciu. Čoskoro začal hnev prerastať do nenávisti voči menšinám, ktoré údajne zapríčinili túto situáciu. V prvom rade voči Židom a komunistom. Extremne pravicoví ideológovia začali hlásať parole ako „Židia sú našim najväčším nešťastím“ a „Židov a komunistov musíme zo spoločnosti odstrániť“. Potom ideológovia Židov zdegradovali na „Untermenschen“ (podradní ľudia) a nakoniec nacistickí ideológovia tvrdili, že Židia sú príslušníkmi rasy, ktorá nemá nič spoločné s ľudmi, lebo sa evolučne vyvinula v tom istom období, keď sa vyvíjali plazy a že sú teda priami potomkovia týchto zvierat.

Takto sa vytvorila „morálna platforma“ k „oprávnenej“ nenávisti voči Židom, z čoho vyplynulo, že ich zničenie je záslužný a morálny čin. Iniciátormi tejto takticky a pseudopsychologicky skvele zorganizovanej kampane boli Hitler a Goebbels, ktorí obaja boli extrémne postihnutí ťažkou chorobou zvanou nenávisť.

Hitlerove sebavedomie sa v mladosti nevyvinulo a v podstate bolo mimoriadne slabé. Hitler vo svojom osobnom vývoji postrádal takmer všetko, čo dospievajúcemu človeku poskytuje láskavosť, dôstojnosť a ľudské teplo, teda vzdelanie, zamestnanie, láska, priateľstvo, manželstvo, otcovstvo a pozitívny vzťah k vlastnej rodine. To všetko boli predpoklady k vzniku silnej nenávisti v ňom. Aký bol však v spúšťací impulz jeho nenávisti?

Jeho podnetom bola správa o porážke Nemecka v 1. svetovej vojne, ktorú pociťoval ako nesmiernu hanbu nemeckého národa. Z Hitlerovych poznámok sa dozvedáme: „V tých potupných dňoch začala vo mne rásť nenávisť, ktorú som nemohol v sebe ovládať a pociťoval som nesmiernú túžbu po tom urobiť niečo pre to, aby sa Nemecko navrátilo do lona starej slávy mocných a neporaziteľných Germánov“.

Bezhraničné narastanie Hitlerovej nenávisti spôsobila v tejto fáze jeho života istá vlastnosť, ktorá jej aktivovanie a rast veľmi podporuje a ktorú psychológia kvalifikuje ako silnú duševnú poruchu – narcizmus. Podľa Ericha Fromma je možné zistiť u veľmi mnohých politikov vysoký stupeň narcizmu. Takéto osoby potrebujú úspech a potlesk ako vlastnú terapiu proti depresiám a neraz aj proti stavom šialenstva. Fromm hovorí: „Keď títo mocou posadnutí ľudia bojujú za svoje ciele, tak v skutočnosti bojujú o dosiahnutie aspoň minimálnej stability svojej psychy“. Z tohto dôvodu ľudia – veľmi zriedkaví – ktorí dosiahli moc najvyššiu, totiž MOC NAD SEBOU, tí nepotrebujú NIKOHO OVLÁDAŤ a nikdy ani netúžia po dosiahnutí politickej moci. Takými veľkými osobnosťami boli napríklad Konfúcius, Lao-tse, Sokrates, Budha, Ježiš a ďalší.

Narcizmus má však rôzne stupne. Je dokonca možné povedať, že do istej miery ho má takmer každý z nás. Dôležité však je uvedomiť si, že existuje a že jeho veľmi nebezpečnou formou je skupinový narcizmus. V tom prípade už nejde o to, že najdôležitejšie je moje vlastné ego, ale to, že ho transformujem do pluralizmu istej skupiny a že narcistický imperatív tejto skupiny potom znie napríklad následovne: „Najdôležitejší a najschopnejší zo všetkých sme my, Nemci“, alebo: „My, Slováci, sme najschopnejší, ale doteraz sme to nemohli prejaviť, lebo nám stále bolo krivdené“. Alebo tiež iný imperatív skupinového narcizmu: „Len naša relígia je najsvätejšia a jediná pravá na tomto svete“.

Takéto narcistické vyznania a presvedčenia sú nebezpečné a spravidla sú zdrojom strašnej nenávisti. Napriek tomu môžu znieť pre mnohé uši veľmi vznešene a pravdivo a preto sú extrémne nebezpečné. Zakrývajú totiž svoje pravé ciele a na masu pôsobia ako príjemná hypnóza, alebo ako sladký sen. V prípade, že takáto, narcizmom riadená skupina ovládne myslenie celého národa, tak hovoríme o etnocentrickom narcizme. Potom sa celý národ javí sám sebe ako absolútne dobro a všetky ostatné národy sú zlé alebo aspoň nie natoľko dobré. Ak v tomto smere myslia všetci príslušníci skupiny rovnako, tak nevznikajú žiadne pochybnosti o správnosti takýchto ideí a potom sa z toho zrodí pocit narcistickej solidarity a spoločného odhodlania do „spravodlivého boja“ proti zlu.

Len ten, kto nepozná ani závisť, ani nenávisť, žije v maximálnej vnútornej slobode. Závisť a nenávisť blokuje lásku!

Moje tajomstvo: Publicistika mi dala bohatstvo, som milionár. Hanba Nemecka: Erdoganov víkend

03.10.2018

Stať sa naozaj dobrým publicistom a autorom a pritom aj veľmi zbohatnúť je náročné - veľmi. Nie je to totiž vôbec jednoduché remeslo. Treba k tomu nadanie, vytrvalosť, veľkú zvedavosť a viac »

Vaše mesto má 4500 občanov. Ráno vstanete a má o 2000 viac, migrantov! Vaša reakcia bude aká?

30.09.2018

Nikto sa vás nepýtal vopred, či s tým súhlasíte a nikto vám nepovedal, že medzi prišelcami budú s veľkou pravdepodobnosťou kriminálníci, ktorí môžu byť hrozbou pre mužov, ženy i deti. viac »

Politická smrť Merkel sa blíži. Dostala tvrdý úder od vlastnej frakcie. Jej obľúbenec Kauder padol!

27.09.2018

Voľakedy všetkými obdivovaná takmer absolútna moc nemeckej kancelárky čoraz viac upadá a sa vytráca. Trinásť rokov bol Volker Kauder jej najužším spolupracovníkom a najlepším dôverníkom. viac »

SAUDI-POLITICS/DISSIDENT-POMPEO

Rijád už našiel obetného baránka

19.10.2018 18:00

Rijád nepripúšťa spojitosť kráľovskej rodiny so zmiznutím novinára Chášakdžího a s pomocou aj Washingtonu sa usiluje vykľučkovať z nepríjemnej situácie.

juraj H  dunajska streda  filipinec2

Juraj H., obvinený zo zabitia Filipínca Henryho Acordu, zostáva vo väzbe

19.10.2018 17:58

Obvinený svoju žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu vzal späť.

cestovný pas

Holandsko vydalo prvý rodovo neutrálny cestovný pas

19.10.2018 17:43

Doklad, v ktorom figuruje rodové označenie X namiesto M pre mužov alebo V pre ženy, dostala osoba Leonne Zeegers.

Londýn, Tower

Bývalý šéf MI6: Brexit spôsobí väčšiu zraniteľnosť Británie voči útokom

19.10.2018 17:05

Sawers si nemyslí, že by novičok v Salisbury použilo rusko, lebo následky by boli príliš rozsiahle.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 723
Celková čítanosť: 2949270x
Priemerná čítanosť článkov: 4079x

Autor blogu

Kategórie