Založ si blog

V kozme môžu existovať planéty vhodnejšie pre vznik života ako Zem

Pod blogom je ďalšie pokračovanie môjho románu.

Klasická habitálna zóna (to je priestor v blízkosti hviezd, kde je možný vznik a trvalá existencia života) je definovaná len na základe vlastností tej-ktorej hviezdy. Čím vyššou teplotou sa povrch hviezdy vyznačuje, tým ďalej od nej musí byť obežná dráha planéty, ako možného kandidáta pre vznik života. Len v takom prípade je daná možnosť existencie vody. V opačnom prípade by na nej panovala príliš vysoká teplota, ktorá by neumožnila prítomnosť vody. Planéta musí mať pevný povrch a vhodnú atmosféru.

Astrofyzika považuje pri hľadaní mimozemského života našu Zem za optimálnu paradigmu (za absolútnu vzorku, s ktorou porovnáva a triedi planéty, ktoré prichádzajú do úvahy), podľa ktorej selektuje vzdialené planéty. Vyplynulo to z toho, že Zem je jediná planéta ako nositeľka života, ktorú dosiaľ poznáme. Pozemský život je jediným druhom života, ktorý nám je známy a ktorého mechanizmy rozumieme. To všetko nás zvádza k tomu, že pri hľadaní mimozemského života sa usilujeme objaviť výlučne takpovediac dvojníka našej planéty – jednu druhú Zem, ako jej duplikát.

Pritom naša planéta vôbec nemusí byť optimálnym miestom pre zrod života v kozme. Môžu predsa existovať planéty, ktoré sú pre fenomén života oveľa vhodnejšie ako je Zem. Zem leží blízko hranice habitálnej zóny v našej slnečnej sústave ale v budúcnosti sa ocitne celkom mimo nej. Stane sa tak dlho predtým ako naše Slnko vyhasne. Približne po miliarde rokov stratí Zem aspekty potrebné pre život, lebo bude na nej príliš horúco v dôsledku enormného narastaniu priemeru nášho Slnka, ktoré sa bude premieňať na tzv. červeného obra. Tento proces v jeho vývoji potrvá 5 až 7 miliard rokov a Slnko bude pravdepodobne siahať až po Venušu.

Habitálna zóna v našej slnečnej sústave je priestor medzi 0,8 až 3 AU , pričom AU predstavuje tzv. astronomickú jednotku, ktorá je daná číslom 150 miliónov kilometrov.

Planéta, ktorá sa nachádza v strede habitálnej zóny, je na tom lepšie ako naša Zem. Treba však pripomenúť, že existujú aj také fyzikálne procesy, ktoré môžu pomôcť udržiavať život aj na planéte, ktorá nie je bezprostredne v habitálnej zóne.
Poznáme napríklad proces nie nepodstatnej produkcie tepla na základe tzv. zohrievania prostrednictvom mechanizmu prílivov a odlivov. Planéta, ktorá sa pohybuje okolo hviezdy po dostatočne výrazne eliptickej obežnej dráhe, alebo mesiac, obiehajúci podobne svoju planétu, podlieha na rôznych miestach svojej dráhy rozlične veľkým silám, zapríčineným mechanizmom pravidelných prílivov a odlivov. Keď sa planéta pohybuje vo veľkej vzdialenosti od centrálneho telesa, tak sú tieto sily slabé.

Naopak, keď je veľmi blízko k nemu, tak sú sily veľmi veľké. Ich pôsobením dochádza k deformácii planéty, pričom vznikajú veľké trecie sily medzi jednotlivými vrstvami planéty/mesiaca, čo má za následok vznik tepla. Mesiac nejakej planéty, ktorý získava takto vyrobené teplo, môže byť habitálny aj v prípade, že je veľmi vzdialený od svojho slnka a že sa tak nachádza ďaleko od jeho habitálnej zóny.

Okrem tohto efektu existujú ešte ďalšie efekty, ktoré podčiarkujú hypotézu o existencii nebeských telies, ktoré majú pre vznik života lepšie podmienky ako naša Zem.

Uvediem ešte niekoľko aspektov, ktoré túto hypotézu podporujú.

Planéta, ktorá má podstatne väčší povrch ako Zem, má aj viac miesta pre život. Nesmie však byť príliš veľká, lebo následne má aj väčšiu gravitáciu a vytvorí sa na nej hustá atmosféra a tým sa aj sama stane nie pevnou ale plynovou planétou. Planéta, ktorá má dvoj až trojnásobnú hmotnosť Zeme, by bola vhodnejšia pre vznik života ako Zem.

Pre vznik života a pre vhodnú atmosféru je veľmi dôležitý aj pomer vody a suchej zeme na planéte. Veľkosť a rozloženie suchej zeme, prípadne kontinentov, bude určovať, akými smermi a akými prietočnými množstvami sa budú uberať prúdenia vody v moriach a akým spôsobom sa bude odohrávať preprava tepla po povrchu planéty. To všetko má veľký a rozhodujúci vplyv na podmienky, ktoré život potrebuje. Aj hĺbka morí ovplyvňuje vývoj života. Planéta, ktorá by mala plytšie moria a menšie kontinenty ako Zem a viac súostroví, by bola ešte vhodnejšia pre fenomén života, ako naša Zem. A planéta, ktorá by bola suchšia ako je to v našom prípade, by tiez mala lepšie podmienky pre život ako Zem. Suchšia planéta je totiž odolnejšia vočí prípadnému skleníkovému efektu. Na nej v podstate nehrozí nebezpečie, aby sa stalo to, čo sa udialo na Venuši – kde sa všetka voda postupne dostala do atmosféry a zapríčinila obrovský skleníkový efekt. V takom prostredí je život nemožný, v každom prípade taká forma života, ako ju poznáme na Zemi.

…………………………………..

3. pokračovanie môjho románu, ktorý som začal v blogu  zo 4.9.

PARÍŽ A JEHO HVIEZDY

Neobyčajný a autentický príbeh mladého nadaného slovenského astrofyzika z konca 20. storočia, ktorý v Paríži nájde svoju životnú lásku

 

1. kapitola
Príchod do Paríža

Unesený jej šarmom nadšene pokračoval v rozhovore s touto neobyčajnou Parížankou, ktorá oplývala aj intelektom, ako to už zachytil a na žene si nič tak veľmi necenil ako kombináciu krásy a rozvinutého intelektu:
“Som zvyknutý, že na Západe, nielenže nikto nevie vysloviť názov mesta, odkiaľ pochádzam, ale nikto ani nevie, že existuje aj Slovensko a v ňom národ so svojim vlastným jazykom a …..”

“Teraz sa ale veľmi mýlite, Denis,” prerušila ho odrazu v jeho rodnej reči Ginette a slovenský astrofyzik ostal taký zarazený, ako ešte dosiaľ nikdy v živote, hoci výrečnosť a rétorika tiež patrili k jeho talentom. Po chvíli zareagoval, mierne sa pritom zakoktajúc, čo sa mu tiež ešte nikdy nestalo, lebo bol aj rýchlo a plynulo hovoriacim mužom, čo bolo medzi Slovákmi naozaj veľmi zriedkavé – jeho krajania v tejto disciplíne vo všeobecnosti nevynikali:

“To, t,.to,… to predsa nie je možné! Odkiaľ poznáte tieto slovenské slova? Viete aj viac po slovensky?”
“Milý Denis, musím vám povedať, že naše stretnutie je naozaj neuveriteľná náhoda,” pokračovala Ginette síce pomalou opatrnou slovenčinou, ale celkom zrozumiteľnou a Slovák nevychádzal z údivu, ktorý sa v ňom ešte stupňoval. Ginette rozprávala ďalej, ale už po anglicky, lebo tento jazyk ovládala veľmi dobre:

“Viem si predstaviť vaše prekvapenie. Je síce pravdou, že som rodená Francúzka, ale moja stará mama z matkinej strany je Slovenka a druhá, z otcovej strany, je zas Argentínčanka z Buenos Aires. Moja slovenská stará mama sa narodila na Orave a jej rodičia prišli niekedy začiatkom storočia za prácou do Francúzska. Bola nápadne peknou ženou a vydala sa za môjho starého otca, ktorý pochádzal z váženej a bohatej parížskej rodiny. Jeho otec bol dobrým priateľom generála Štefánika a jeho prostredníctvom sa aj môj starý otec zaujímal o osudy Slovenska. Stará mama naučila po slovensky moju mamu a ta následne naučila tento ťažký jazyk trochu aj mňa, takže sa ním dokážem aj dohovoriť, hoci len čiastočne.”

Po týchto slovách sa udivený Denis rozosmial a nadšene pokyvoval hlavou a zatlieskal rukami. Toto nečakané a neobyčajné stretnutie s Parížankou, ktorá mala aj slovenské korene, ho veľmi dojalo a zároveň i naplnilo zvláštnymi pocitmi takto ešte nikdy nezažitej radosti.

+ + + + + + +

Denis nemal vo zvyku ženy dobíjať rýchlo a unáhlene, o to viac, že mu nikdy nešlo len o sex, ako mnohým jeho slovenským mužským súkmeňovcom. Nemal rád ani typické patriarchálne slovo – dobíjanie ženy. Nikdy ho nepoužíval. Srdce ženy si chcel získať nežne a s láskou. Dobíjanie nemalo pre neho nič spoločné s láskou, ale len s vojnou a militarizmom. Vojaci dobíjajú pevnosť, či postavenie nepriateľa. Muž by sa nikdy nemal dávať do polohy dobyvateľa vo veciach lásky, ale mal by k žene pristupovať ako ten, čo jej prejavuje absolútny rešpekt a dáva jej najavo, ako veľmi si ju cení a prečo a ako veľmi mu na nej záleží.

Skutočná láska preto má a musí mať celkom inú kvalitu, ako je povrchný a nadnesene patriarchálny prístup k žene. Takáto láska, ako ju on chápal, je vždy láskou duše a nikdy nie len akousi potrebou tela. Je láskou z najvnútornejších a najhlbších pocitov človeka. Je ekvivalentom dobra, ušľachtilosti, nezištnosti a nežnosti.

 

pokračovanie nasleduje

Pred 2 rokmi padol Germanwings vo Francúzsku. 150 obetí. Vraj pre suicid pilota

24.03.2017

Len lož? Berlín, Paríž a všetky médiá horlivo tvrdili, že to urobil psychicky chorý pilot. Ja som tvrdil niečo iné v blogoch 16.,18. a 20. 5.2015, kde som uviedol veľa argumentov, prečo to viac »

Začne sa čoskoro proces zosadenia prezidenta Trumpa z úradu?

22.03.2017

Z príkazu vysokých kruhov USA (politický a spoločenský establišment), ktoré sa nevedia zmieriť s Trumpom ako prezidentom, robí FBI veľmi intenzívne všetko preto, aby bolo možné navodiť tzv. viac »

Záhada Bielej Pyramídy – najväčšej dosiaľ známej na svete

20.03.2017

O tom, že by mali byť veľké pyramídy aj v Číne, počul v Európe málokto. Pyramídy v Egypte sú pre nás už dávno samozrejmosťou, i keď sa tomu, kto sa pred nimi ocitne napr. ako Európan viac »

Andrej Kiska

Kiska: Našou povinnosťou je vyriešiť výzvy, ktoré pred nami v EÚ stoja

25.03.2017 16:39

Podpis Rímskych zmlúv bol začiatkom neuveriteľnej, nevídanej cesty spolupráce, ktorá spojila Západ a Východ v Európskej únii a zrušila hranice medzi európskymi krajinami.

Británia, UKIP, voľby,

Britská UKIP prišla o jediného poslanca Dolnej snemovne

25.03.2017 16:34

Protieurópska Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) stratila dnes svojho jediného poslanca v Dolnej snemovni.

Bielorusko, minsk, protest

Na zakázaný protivládny protest v Minsku prišlo asi 700 ľudí

25.03.2017 14:53

Približne 700 demonštrantov odolávalo ťažko ozbrojenej poriadkovej polícii v centre bieloruského hlavného mesta Minsk.

Ursula von der Leyenová

Berlín požaduje, aby USA prejavili uznanie prínosu Nemecka pre NATO

25.03.2017 14:38

Nemecká ministerka obrany vyzvala Spojené štáty, aby uznali angažovanosť Nemecka v NATO a prejavili mu za jeho prínos uznanie.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 521
Celková čítanosť: 1295299x
Priemerná čítanosť článkov: 2486x

Autor blogu