Založ si blog

Končí smrťou všetko a či po nej je život večný? Čo sa s nami stane po smrti

Človeka oddávna ovládal strach pred smrťou, lepšie povedané pred neistotou, či po biologickej smrti a rozpade jeho tela, končí pre neho navždy a neodvolateľne všetko. Až dosiaľ na najdôležitejšie otázky jeho existencie ako: Odkiaľ som sem prišiel? Kam odídem? A odídem vôbec niekam? Existuje posmrtný a večný život? – odpovedali len náboženstvá.

Biblia nám sľubuje život večný a síce v dvoch eventualitách. Jednou je život v nebi, pričom nám však nedáva nijaké uspokojivé vysvetlenie toho, kde sa nebo nachádza a akým spôsobom tam budeme existovať. Prídu tam údajne všetci tí, ktorí žili bohabojne a bez hriechov a dostali k tomu požehnanie cirkvi. Naopak, tí ktorí žili v hriechu a nevere v Boha, sa za trest dostanú do pekla, kde budú trpieť vo večných plameňoch. Finálne rozhodnutie o tom, kto sa kam poberie, má údajne – tak nás učí kresťanstvo – padnúť pri poslednom súde, kde bude sudcom sám Boh-Otec.

Staroegyptské náboženstvo učí však niečo podobné  – takže bolo odkiaľ odpisovať. Tam ale o osude po smrti rozhoduje žena – bohyňa Maat (cirkev nás vždy účelove, podobne ako politici, len klamala a rozprávala nám rozprávky).

V stredoveku a čiatočne ešte aj v súčasnosti ľudia verili týmto neovereným, ničím nepodloženým tvrdeniam katolíckej cirkvi, ktoré boli rafinovane psychologicky skonštruované. Bolo to preto, aby cirkev ľudí ovládala podľa potreby a ľubovôle a mohla ich dokonale vykorisťovať.

Dvadsiate storočie znamenalo v tomto smere však istý obrat a veda, konkrétne fyzika, objavila nové fakty, ktoré ukazujú, že kozmos v rámci svojej evolúcie vyvinul fascinujúce mechanizmy, ktoré vytvorili tak život na biologicko materiálnej úrovni, ako aj individuálne vedomie, ktoré nikdy nekončí a pre ktoré neexistuje žiadna smrť.
V kozme plati, že všetko sa neustale vyvíja a nikdy nestagnuje.

Evolúcia od začiatku napreduje tak, že z najjednoduchších štruktúr vytvára postupne čoraz komplexnejšie štruktúry. Astrofyzika nás učí, že kozmos existuje asi 15 miliard rokov a na jeho počiatku – keď prechádzal svojou prvou fázou – tak v ňom existovalo len vysokoenergetické žiarenie nepredstaviteľne vysokej teploty, pričom extrémne rýchlo expandoval a sa ochladzoval.

V tom období v kozme nebolo nič iné okrem fotónov. Evolúcia hmoty sa začala neskôr, až keď vysoká teplota kozmického žiarenia podstatne klesla a vznikli prvé atómy. Možno povedať, že všetko hmotné v kozme sa začalo elementom najjednoduchším a síce vodikom, z ktorého fyzikálne zákony kozmu odštartovali evolúciu hmoty.

 

Monoteizmus spočíva a zakladá sa výlučne na dogme

 

V kozme to trvalo mnoho sto miliónov rokov, pokiaľ evolvoval len v anorganických hmotných štruktúrach. Potom prišiel čas, keď evolúcia vytvorila podmienky pre vznik organických foriem.

Človek stojí ešte stále v hlbokej pokore pred fascinujúcimi fenoménmi života, hoci mnohé z nich už rozlúštil a pochopil. Jeho vznik však je jedným z dvoch veľkých kozmických mystérií, ktorých záhadu sa nám dosiaľ nepodarilo celkom odhaliť. Druhým mystériom je pre nás smrť a otázka, čo po nej príde.

Monoteisticke náboženstvá do svojej dogmy a do svojho svetonázoru o živote posmrtnom a večnom museli inštalovať Boha, a to Boha všemocného a večne existujúceho. Len tak im bolo možné získať dôveru veriacich a iniciovať v nich vieru, že aj ich očakáva po smrti večná existencia a zároveň sa týmto pre ne otvorila perfektná možnosť ich zotročiť a ovládať. Kresťanstvo presviedčalo veriacich dokonca aj o zmŕtvychvstaní tiel, čo je medzičasom z hľadiska moderných prírodných vied absolútnym nezmyslom.

Budhizmus je v tom smere oveľa realistickejší a bližší realite, lebo hlása cyklický beh sveta, v ktorom sa strieda zrod, existencia bytia, smrť, a to neustále v nikdy nekončiacom cykle.
Ľudia sa v takom cykle po smrti znova narodia, ale zakaždým v inom tele.
A tak možno povedať, že ešte aj v súčasnosti existujú dva úplne protichodné názory o tom, čo nás po našej fyzickej smrti očakáva.

Mechanistická materialistická veda nás učí, že po individuálnej smrti všetko skončí a že nič z nás neprežije. Kozmos je podľa nej len akýsi veľmi komplexný , mechanický stroj, ktorý možno dokonale porozumieť len na základe zákonov mechaniky.

Podobne je v tomto modele aj človek len istým druhom komplikovaného prístroja, ktorý, keď sa opotrebuje, tak ukončí svoju funkciu a ho napokon dajú do “šrotu”.

Náboženstvá, tak ako som hore uviedol, tvrdia presný opak. Približujú sa síce trochu k realite, ale cestou ničím neopodstatnených výmyslov a lží, strachu a manipulácie veriacich – to je predovšetkým prípad kresťanstva a islamu, oveľa menej židovstva. Vrcholom rafinovanej ideológie kresťanskej cirkvi pri jej manipulácii a ovládaní veriacich bolo postulovanie pekla a neba. Keď to skvele psychologicky dostala natrvalo do hláv svojich veriacich, tak ich mala perfektne v rukách.

 

Pravda o tom, čo bude po smrti, je iná, ako nás učí kresťanstvo

 

Faktom ale je, že skutočná pravda o tom, čo nás očakáva po smrti, je celkom iná ako to hlása cirkev i materialistické prírodné vedy.
V dôsledku snáh o dosiahnutie maximálne možnej moci a ovládania ľudí, si v stredoveku katolícka cirkev vymohla absolútny nárok na stanovenie a hlásanie všetkého čo súviselo s duchom a so životom po smrti a podľa toho si aj vymodelovala a vytvorila osobu Boha a vyhlásila sa za jeho jediného zástupcu na Zemi. Iniciovala tak aj tragické a dramatické rozbite vzájomného spojenia hmotného a duchovného princípu, ktorých absolútna jednota a prepojenie je najelementárnejším princípom a zákonom kozmu a ktorá sa vo svete antiky chápala ako nikdy nespochybniteľná samozrejmosť.

 

Duch a hmota sú navzájom prepojené

 

Už legendárny mysliteľ, nemecký teológ a mystik(a v podstate aj kacír z pohľadu cirkvi)Majster Eckhart, to v 12.storočí veľmi presvedčivo, aj keď len symbolicky, vyjadril nasledovne: “Tak ako človek potrebuje Boha, tak presne tou istou mierou potrebuje aj Boh človeka“ „Veľký nemecký fyzik Werner Heisenberg (otec kvantovej mechaniky)to v reči kvantovej fyziky vyhlásil takto : “Geist und Materie sind auf Gedeihen und Verderben für immer verbunden – das Eine kann ohne das Andere nicht existieren.“ V preklade: Duch a hmota sú v dobrom i zlom návzajom navždy spojené a nemôžu jedno bez druhého existovať.

Ako som spomenul, tak to bola katolícka cirkev, ktorá spôsobila rozlúčenie nerozlučiteľného, teda ducha od hmoty. Cirkev dokonca večného ducha a či ducha hmoty – ako to vyjadril skvelý francúzsky fyzik Jean Charon – „“zabila“ a vyhlásila za neexistentného. Udialo sa tak na koncile v Konštantinopole v roku 869, kde bolo učenie Fotia o dvojakej podstate duchovnosti človeka vyhlásené za kacírstvo. Fotios učil, že človek má dve duše – jednu nesmrteľnú, kozmickú (ducha)a druhú pozemskú, smrteľnú.

Rozhodovanie o duši a vyhlasovanie toho, čo duša a duch je, sa stalo výhradne monopolom cirkvi a hmota sa stala záležitosťou prírodovedcov, pričom títo v priebehu stáročí čoraz menej akceptovali existenciu ducha. Vyvrcholilo to v 19. storočí, keď prírodné vedy ovládol naplno materializmus a prírodovedci celkom popreli existenciu ducha a Boha. V tom čase sa už nemuseli obávať, že by im hrozil osud Giordana Bruna a smrť upálením.

Ako som už uviedol, tak moderná fyzika – a predovšetkým kvantová fyzika – objavila súvislosti, ktoré poukazujú na to, že kozmos vyvinul fascinujúce mechanizmy, ktoré okrem života biologického, vytvorili aj individuálne vedomie, ktoré nezomiera a pretrváva večne. A čo nás charakterizuje viac a jednoznačnejšie ako naše vedomie?

Naše ja, náš život, naše spomienky, naše myšlienky, naše skúsenosti – to všetko je v našom vedomí. Preto, ak sa dopracujeme k poznaniu, že naše vedomie prežije našu biologickú smrť, tak máme dôkaz o tom, že naš život smrťou našej biologickej schránky nekončí, ale naďalej a trvale pokračuje.

Pozrime sa na kozmos v tejto súvislosti aj nasledovne. Vesmír vyvinul v priebehu dlhých časov fascinujúce a jedinečné štruktúry života. Postulovanie tzv. samoorganizacie hmoty , tak ako ju formulovali materialistickí vedci, najmä Belgičan ruského pôvodu Ilya Prigogine, nie je nič iné ako prejav bezmocnosti a tvrdošijneho odmietania duchovného princípu kozmu, pretože samo od seba, bez impulzov a iniciatív reflexívneho vedomia( ducha )sa nič, samo od seba, založené výlučne na hmotnom princípe, nedokáže organizovať a vytvárať komplexné štruktúry a už v žiadnom prípade nie také nesmierne komplikované štruktúry, ako ich poznáme v úrovni živých organizmov.

Univerzum (jeho duchovný princíp )vytvoril také zázraky ako neuveriteľne komplexné bunky, nádherné kvety, nekonečne rôznorodé živočíchy, človeka, fotosyntézu, ako základ života na Zemi, sexualitu a rozmnožovanie. Vytvoril život a ako jeho nosný fenomén aj užasný princíp lásky, ktorá je najkrajšou formou komunikácie medzi ľuďmi , a tú im umožňuje len ich vedomie a ich duch a v žiadnom prípade nie nejaká samoorganizácia hmoty. Hmota nedokáže ani reflektovať ani spoznávať a preto ani prežívať lasku.

Z dosiaľ uvedeného vyplýva jednoznačne to, že kozmu nejde v podstate o nič iné, ako o vytváranie a zhromažďovanie nových a nových informácií a rastu poznania. Celá evolúcia teda nie je nič iné, ako cesta k rastu negentropie, inakšie povedané duch pomocou hmoty rozširuje svoje informácie a neustále nadobúda nové. Tieto informácie musia však byť aj natrvalo niekde konzervované. Ich zapamätávanie sa deje vo vedomi. Nositeľom individuálneho vedomia je aj každý jeden z nás. Ak je tomu tak, potom by kozmos konal proti svojmu základnému princípu, ktorým je neprestajné narastanie negentropie, ak by našou smrťou všetko končilo. Veď smrť ako totálne zničenie by znamenala konečný zánik všetkých našich skúsenosti, celeho nášho poznania, všetkých našich informácií, všetkých našich spomienok.

 

Kozmos vytvoril nesmrteľnosť individuálneho vedomia

 

Smrť by v takej forme pracovala proti evolúcii a proti elementárnemu zámeru kozmu. Kozmos nemôže byť v nijakom prípade tvorcom takej absurdity! Práve skutočnosť, že kozmická evolúcia neustále napreduje, je dôkazom toho, že my, ľudia, svoju smrť prežijeme.
Kozmos nás a naše informácie takpovediac bytostne a elementárne potrebuje a preto vytvoril nesmrteľnosť každého individuálneho vedomia, aby toto po biologickom odžití jeho organického nositeľa vtieklo do kozmického vedomia, stalo sa jeho súčasťou a ho tak obohatilo a rozšírilo.
Moderná kvantová fyzika a komplexná teória relativity predkladajú dôkazy nesmrteľnosi ľudského ducha(vedomia).

 

Nová fyzika musí skúmať aj ducha

 

Jean Charon bol prvým moderným fyzikom, ktorý vyslovil doslova revolučnú požiadavku, že vo fyzike nastal čas, aby duch a jeho skúmanie boli prijaté do novej fyziky a aby sa v jej rámci stali rovnoprávnou súčasťou so všetkými jej odvetviami a či dokonca jej najdôležitejšou súčasťou. Jeho fyzikálne skúmanie a jeho odborné práce sa niesli veľmi plodne a intenzívne v súhlase s jeho požiadavkou.

Na tomto mieste podotknem, že podrobná analýza vedeckých faktov, ktoré svedčia o tom, že naše vedomie prežije našu biologickú smrť, je veľmi obsiahla a nie je tu na to priestor. Komplexný opis tohto fenoménu vyžaduje obsiahlu knižnú publikáciu.
Záverom uvediem aspoň krátko niečo z vyššie spomenutých faktov.

V kozme existujú hmota a duch v dvoch neidentických, od seba diametrálne rôznych fyzikálnych časopriestoroch. Hmota je lokalizovaná v časopriestore, v ktorom čas odbieha vždy len v jednom smere a nič nemôže spôsobiť jeho inverziu. Naproti tomu duch existuje v celkom inom časopriestore, kde sa možno v čase pohybovať v oboch smeroch, teda z prítomnosti do budúcnosti, ale aj z prítomnosti do minulosti. Nie bez zaujímavosti je v tejto súvislosti konštatovanie, že práve na tom istom princípe funguje aj naša pamäť. Aj pri jej aktivovaní sa v duchu pohybujeme do minulosti a udalosti, ktoré sa v nej odohrali, prenášame do prítomnosti.

Duch (vedomie) nemôže za nijakých okolností vzniknúť z hmoty, a to v žiadnom prípade, nech by bola akokoľvek komplexná. Duch existuje vo veľmi jednoduchom príbytku – ak to posudzujeme z fyzikálneho hľadiska – a jeho časopriestor je mikroskopicky malý. Smrť nášho tela, ktoré ako každá hmota, existuje v časopriestore hmoty, nie je nikdy aj smrťou nášho vedomia, ktoré je vo svojom vlastnom časopriestore.

 

Sen ako symbolická analógia života po smrti

 

Ešte sa pokúsim o istú analógiu, ktorá nám názorne(pokiaľ to vôbec je možné)priblíži predstavu našej posmrtnej existencie. V rámci tejto analógie je možné vytvoriť si určitú predstavu o tom, ako sa dá existovať bez tela. V našej realite, v našom fyzikálnom časopriestore, sa človek extrémne indentifikuje len so svojou biologickou schránkou a všetko to, čo vníma, zažíva a koná, chápe výlučne ako funkcie a schopnosti svojho tela. To je však len ilúzia a povrchné vnímanie seba samého.

V tom momente, keď zaspíme, tak strácame vedomý kontakt k nášmu telu a fakticky ho vôbec nevnímame. Akonáhle sa dopracujeme počas spánku k fáze snívania, tak to je podobné tomu, ako keby sme sa dostali do inej dimenzie našej existencie a do iného časopriestoru, ktorý nemá nič spoločné s časopriestorom, v ktorom existuje naše telo. Naše telo leží nehybne a odpočíva, kým náš duch/vedomie, nám ponúka vedomý život aj bez neho. Napriek tomu vo sne konáme všetko tak, ako aj v reálnom živote – môžeme chodiť, cestovať vlakom a autom, letieť lietadlom a či sa plaviť na lodi. Môžeme sa rozprávať, stretávať sa s inými ľuďmi, pracovať, písať, môžeme sa milovať, atď. Robíme to bez pomoci tela, takpovediac beztelesne. Všetko sa odohráva presne tak, ako keď sme pri telesnom vedomí.

Niečo podobné, ako žijeme, keď snívame sny, nás očakáva aj po smrti – naše telo sa rozpadne na prach a nikdy viac už nebude existovať, ale život večný nášho ducha/ vedomia, bude pokračovať aj naďalej – naďalej, hoci už bez nášho tela.

Trump začal boj o novú tvár USA. Spolupráca s Čínou, milión nových prac. miest

22.01.2017

Jeho inauguračná reč bola útokom na doterajšiu politikou a otriasla celým Západom. Berlín, Brusel, Paríž dostali príučku, akú neočakávali ani v najhorších snoch. Mysleli si, že nový viac »

Kráľovná ciest antiky: Via Appia. Najstaršia diaľnica sveta. Zamarovského odkaz

21.01.2017

Článok pre inteligentných: Všetky cesty vedú do Ríma – toto konštatovanie pochádza z antiky a plne odpovedá realite. Boli to totiž starí Rimania, ktorí nás naučili stavať perfektné cesty. viac »

Čo tým Putin myslel? : Ruské prostitútky sú na svete najlepšie

20.01.2017

V utorok sa v Moskve konala tlačová konferencia s ruským prezidentom, ktorej sa zúčastnilo viac ako 200 zahraničných a ruských žurnalistov. Vladimír Putin sa vyjadril veľmi ironicky o tých viac »

lavína, sneh

Lavína zasypala v Rakúsku štyroch Čechov, dvaja zahynuli

22.01.2017 17:56

Dvaja Česi zahynuli pri páde lavíny v rakúskom stredisku Wildgerlostal pri obci Krimml neďaleko Salzburgu.

Ján Richter

V rekvalifikácii absolventov škôl vidí Richter problém

22.01.2017 17:13

Ak na začiatku tohto roka hodnotíme vývoj toho minulého, stále je v evidencii síce menej, ale relatívne dosť absolventov, ktorí nemajú prácu, povedal minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Richter.

shale gas, bridlicový plyn, frakovanie

Počet ropných a plynových vrtov v USA sa výrazne zvýšil

22.01.2017 15:42

Počet vrtov zameraných na prieskum ložísk ropy a zemného plynu v USA v uplynulom týždni výrazne stúpol, a to o 35 na 694.

Trump, Putin

Putinova hra s novým lídrom USA: Hop alebo trop?

22.01.2017 15:00

Nový americký prezident Donald Trump by sa rád dohodol so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom aj pre možné vyostrenie vzťahov Washingtonu s Pekingom, myslí si analytik moskovského Centra politických technológií Alexej Makarkin.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 474
Celková čítanosť: 1170898x
Priemerná čítanosť článkov: 2470x

Autor blogu