Založ si blog

Odkaz veľkých katol. teológ. Chardina, Guardiniho, Künga, Drewermanna, Hlinku

Francúzsky jezuita Teilhard de Chardin (1881 – 1955) patrí k najvýznamnejším mysliteľom a teológom novoveku a jeho teológia ďaleko predstihla dobu, v ktorej žil. Chardinova teológia patrí jednoznačne do 21. a 22. storočia. Jeho odvážne teologické výpovede, podložené hlbokým prírodovedeckým poznaním o zmysle stvorenia, poslania človeka, kozmu a o problematike katolíckej dogmatiky vzbudzovali pohoršenie vysokých cirkevných kruhov a keby bol žil o niekoľko storočí skôr, bol by ho istotne stihol osud Jána Husa a Giordana Bruna. Chardin, ako jeden z mála teológov, bol aj výborným prírodovedcom. Na rozdiel od svojich extrémne konzervatívnych kolegov, teológov, bol presvedčený o nesprávnosti tvrdenia, že moderný svet stratil vieru. To, čo mnohí považovali za stratu viery, považoval za dôležitý proces prebiehajúcich veľkých zmien v starých názoroch na boha a na kozmos. V dôsledku enormných “erupcií” nového myslenia sa podľa neho vo vnútri kresťanstva museli prejaviť veľmi silné napätia a rozpory, ktoré otriasali jeho fundamentami.

Chardin vedel veľmi dobre, ako málokto, že kresťanská dogmatika, ktorá vyšla v dávnych, úplne iných historických súradniciach, je pre myslenie moderného človeka už len archaickým reliktom. Jej odmietanie vôbec nie je znakom odmietania viery a morálneho úpadku. To podľa neho nahovárali verejnosti len teológovia, ktorých myslenie bolo stále zakotvené v “dobe kamennej” teológie. Moderná doba však hľadá nové interpretácie a nové koncepcie v teológii.

Romano Guardini (1885 Verona – 1968 Mníchov), Talian, ktorý okrem prvého roku svojho života, žil v Nemecku, sa mnohými svojimi filozoficko-teologickými názormi hlásil k odkazu Chardina, ale v istých tézach mal aj odlišnú mienku. Predovšetkým, na rozdiel od neho, sa nikdy nepokúšal o priamu konfrontáciu s vysokou cirkevnou hierarchiou. Ale rovnako ako on, mal skvelý zmysel pre to, čo v katolíckej teológii bolo skostnatené a spráchnivelé a tým pre modernú dobu, absolútne neaktuálne. Od Chardina sa odlišoval najmä tým, že jeho názory akceptovali a oceňovali aj kardináli a pápež.

Romana Guardiniho obdivoval aj najvýznamnejši slovenský teológ, ktorý prežil veľa rokov v Nemecku, Dr. Anton Hlinka, a je zaujímavou náhodou, že sa na neho aj vizuálne podobal. O teológii Guardiniho i Chardina sme spolu často diskutovali, keď ma A.Hlinka prišiel navštíviť, alebo, keď ma pozval k sebe do Mníchova. Neraz som mu vtedy povedal: “Tónko, máš všetky predpoklady na to, aby sa z teba stal slovenský Teilhard de Chardin.”

Jeho odpoveď bola vždy rovnaká: “Roman môj, keď raz prídem zo Západu natrvalo na Slovensko, tak by ma moji arcikonzervatívni slovenskí teologickí kolegovia, keď aj nie upálili, tak určite by ma v Ríme u pápeža neustále očierňovali. Nemám tú silu a odvahu ako ju mal Teilhard, mne preto stačí, ak budeš vo mne vidiet slovenského Romana Guardiniho.”

Hoci vynikajúci mysliteľ a filozof Guardini veľmi dobre poznal (podobne ako Chardin) mýticko-rozprávkovú podstatu každej religióznej dogmy, akceptoval ich ako potrebné “koordináty”, ktoré usmerňujú a riadia infantilnú vieru más jednoduchých ľudí a podávajú im cez takéto dogmy konkrétne náboženské vysvetlenia komplikovaných teologických téz a javov.

Guardini sa nebál hodnotiť politiku a kritizoval postoje Európanov, najmä ich vzťah k Afričanom. Kategoricky žiadal príchod nového človeka, ktorý by mal celkom iné vlastnosti ako doterajší človek: hlbokú preduchovnelosť, silnú vrúcnosť srdca, vysoký stupeň slobody, nadpriemerný intelekt a pokoru voči fenoménu života. Bol veľkým kritikom mocných a dôrazne dvíhal hlas proti narastajúcej neľudskosti štátu. Poukazoval na to, že štát sa stáva totalitným nástrojom a neúprosnou organizáciou na využívanie absolútnej politickej moci, len zastretej tenkým šatom pseudodemokracie.

Hans Küng (1928 – ) je jedným z mála katolíckych teológov, ktorí sa kriticky a intenzívne zaoberali teologickými témami, ktoré sú sporné. Küng pritom kladie otázky tam, kde sa z hľadiska cirkvi nie je dovolené pýtať a jeho odpovede na také otázky vyznievajú celkom inakšie, ako je prípustné. Niektoré z jeho otázok: Existuje boh? Existuje život po smrti? Vstal Ježis Kristus z mŕtvych? Čo potom, ak z mŕtvych nevstal?
To sú najdôležitejšie otázky z množstva iných otázok švajčiarskeho teológa, ktorého v roku 1962 ako 34-ročného povolal pápež Ján XXIII. za oficiálneho poradcu koncilu pre teologické otázky.

Napriek tomu, že sotva nejaký teológ má také obsiahle filozoficko-teologické vedomosti, neodpovedá Küng na svoje provokačné tézy priamo a ani si nenárokuje patent na pravdu, ale diskutuje o nich vo svojich knihách, prednáškach a početných televíznych vystúpeniach vo Švajčiarsku aj v Nemecku. Práve používaním tejto metódy sa stal nepohodlný a nepríjemný pre konzervatívnu časť cirkevných hodnostárov, a to o to viac, že už veľmi dávno sa zasadzoval aj o ekumenickú ideu. Bolo to v čase, keď vo Vatikáne nielenže ešte nebola populárna, ale bola zaznávaná a odmietaná.

Každý, kto pozná nemeckého teológa, Eugena Drewermanna (1940 – ), nesmierne skromného človeka, geniálneho mysliteľa a veľkého humanistu, tak sa neubráni dojmu, že podobne musel žiť a učiť aj Kristus. Posolstvo Drewermannovej teológie je jednoduché a zároveň silne polarizované. Tým, že je jednoduché, preniká do srdca každého človeka. Drewermann uverejnil početné publikácie, v ktorých urobil analýzy častí biblie na základe hlbinnej psychológie a opieral sa pritom aj o poznatky Sigmunda Freuda, C.G. Junga, Ericha Fromma.
Ústredné posolstvá viery katolíckeho náboženstva označil Drewermann len za symboly a poprel, že išlo o skutočné a reálne javy a udalosti, ako ich postulovalo oficiálne učenie cirkvi. Okrem iného to bolo nepoškvrnené počatie Márie, zmŕtvychvstanie, nanebovzatie, ale aj rôzne zázraky, ktoré mal konať Ježiš. Tým bol konflikt s Vatikánom doslova naprogramovaný. V roku 1992 cirkev Drewermanna suspendovala ako kňaza a bolo mu zakázané kázať. V roku 2005 Drewermann vystúpil z katolíckej cirkvi.
Platí o ňom to isté , čo Hans Küng povedal o Ježišovi: “Keby Ježiš opäť prišiel medzi nás, tak by ho znova ukrižovali, tentoraz by to ale urobili jeho vlastní.”
A aj Drewermanna “ukrižovali” jeho vlastní.

Je zarážajúce, že ani jeden z týchto vynikajúcich katolíckych teológov-mysliteľov sa takmer vôbec nedostal do povedomia slovenských katolíkov. Majú na tom vinu arcikonzervatívne kruhy slovenskej katolíckej hierarchie, pred ktorou mal obavy aj Dr. Anton Hlinka, ako o tom viem z našich mnohých spoločných diskusií.

 

Potešili ma ,priatelia, vaše pozitívne reakcie na moje informácie

Trumpova proruská politika dostala šach – príde aj mat?

22.09.2017

Stoja za tým dobre známe kruhy v USA. Alebo má trojica Putin, Schröder, Trump ešte nejaké ukryté tromfy v rukáve? Azda aj jednu účinnú „kráľovnú“ v tejto napínavej „šachovej“ partii? viac »

Bez islamu a moslimov by sme sa v Európe veľmi nudili.

20.09.2017

Špičková nemecká politička toto naozaj povedala. Keby to povedala sama za svoju osobu, tak nenamietam nič. Je totiž takmer isté, že jej život obohacujú len moslimovia a preto ich nutne potrebuje, viac »

Kto chce pochopiť démona kapitalizmu, musí spoznať Marxa. Ježiš a Marx majú spoločné veľa

19.09.2017

Trier obdivujem pre jeho rímske dejiny a uctievam, lebo sa tam pred 200 rokmi narodil Karol Marx. Tento rok, 14. septembra, bolo 150 rokov, keď v Hamburgu uzrelo svetlo sveta jeho najslávnejšie dielo viac »

kim, korea, kldr, hwasong

Z KĽDR hlásia zemetrasenie, podľa Číny išlo o výbuch

23.09.2017 14:03

V Severnej Kórei zaznamenali zemetrasenie o sile 3,4 stupňa s vypuknutím na zemskom povrchu, ktoré nie je ďaleko od miesta, kde KĽDR vykonáva jadrové testy.

Merkel

Merkelová má asi vyhraté, zasypávajú ju však kritikou

23.09.2017 12:00

Niektorí jej neodpúšťajú ústretový postoj k migrantov, iní zase prízvukujú, že v oblasti ekonomiky mala urobiť viac.

sns, slovenska narodna strana, danko

Slovenskú národnú stranu opozičné návrhy nezaujímajú. Opozícia: Je to groteskné až smiešne

23.09.2017 11:50

Tak znela oficiálna reakcia hovorkyne SNS Zuzany Škopcovej na otázku agentúry SITA, ktorá žiadala stanovisko k návrhu novely zákona z dielne Sme rodina.

Bundestag, Spolkový snem

Nemecko môže mať po týchto voľbách dosiaľ najväčší parlament

23.09.2017 10:00

V Nemecku nie je počet poslancov stály. Môže za to volebný systém, v ktorom má každý volič dva hlasy.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 633
Celková čítanosť: 2184183x
Priemerná čítanosť článkov: 3451x

Autor blogu